Nové zameranie na výskum: 15,5 milióna pre štúdie obličkových buniek v Kolínovaní!
Nové zameranie na výskum: 15,5 milióna pre štúdie obličkových buniek v Kolínovaní!
Universität zu Köln, 50931 Köln, Deutschland - Nemecká výskumná nadácia (DFG) nedávno uviedla na University of Colín, ktoré sa zaoberá novým výskumným centrom Transregio/Collaborative (SFB/TRR), ktoré sa zaoberá molekulárnymi procesmi na obličkovom filtri. SFB/TRR 422 nesie názov „Podokytický signálny prenos signálu: od základov po pochopenie choroby“ a je spočiatku financovaný po dobu 3 rokov a 9 mesiacov. V tomto dôležitom výskumnom projekte spolupracujú odborníci z univerzít v Kolíne, Hamburgu a Münsteri.
Manažment má profesora Dr. Thomasa Benzinga z univerzitnej nemocnice v Kolíne a profesor Dr. Tobias Huber z Fakultnej nemocnice Hamburg-Eppendorf. Výskum je zameraním procesov molekulárnej kontroly podocytov, špeciálnych obličkových buniek, ktoré zohrávajú základnú úlohu pri produkcii moču. Poškodenie týchto buniek môže viesť k závažnej dysfunkcii obličiek a strate životne dôležitých proteínov. V minulosti bolo približne 80% zlyhania koncových obličiek spôsobené glomerulárnymi chorobami, ktoré sú úzko spojené s poškodením podocytov.
Výskumné ciele a využívanie moderných technológií
Hlavným cieľom novej výskumnej iniciatívy je dešifrovať mechanizmy poškodenia podocytov, identifikovať molekulárne „kontrolné body“ a vyvinúť inovatívne terapeutické prístupy. Na tento účel sa vedci spoliehajú na moderné technológie, ako sú analýzy jednotlivých buniek, inovatívne zobrazovacie procesy a hodnotenie údajov založené na AI. Získané výsledky sa majú integrovať do digitálnych modelov, ktoré môžu byť spojené s existujúcimi zbierkami tkanív.
Špeciálne sa zameriava aj na oblasť výskumu transdukcie nefrinového signálu. Nefrín, bunkový adhézny proteín, hrá rozhodujúcu úlohu pri tréningu a udržiavaní procesov podocytových nôh a štrbinových membrán. V prípade chorôb, ktoré ovplyvňujú funkciu filtra obličiek, je často reštrukturalizácia štrbinovej membrány a podocyty podocytov. Prenos signálu z nefrínu prostredníctvom proteínov spojených s aktinzytoskeletom je ústrednou témou, ktorá sa skúma rôznymi modelovými organizmami, ako je Drosophila Melanogaster.
Príčiny a účinky poškodenia podocytov
Príčiny poškodenia podocytov sú rôznorodé a môžu byť genetická aj environmentálna povaha. Genetické choroby zahŕňajú difúznu mezangiálnu sklerózu, vrodený nefrotický syndróm fínskeho typu, Alport syndróm a fokálnu segmentovú glomerulosklerózu. Environmentálne faktory, ako je arteriálna hypertenzia a diabetická nefropatia, tiež významne prispievajú k poškodeniu podocytov. Tieto bunky sú postmitoticky, čo znamená, že v prípade poškodenia sa môžu prispôsobiť iba hypertrofiou susediacimi bunkami.
Výskum v oblasti molekulárnej nefrologie je cieľom porozumieť základným molekulárnym mechanizmom za podocytopaties. Na tento účel sa na vykonávanie biochemických a bunkových biologických štúdií používajú genetické myši a špeciálne bunkové línie. Výsledky týchto vyšetrení by mohli viesť k vývoju nových terapeutických prístupov z dlhodobého hľadiska, čo by mohlo významne ovplyvniť osud pacientov so zlyhaním obličiek.
S financovaním vo výške 15,5 milióna EUR zdôrazňuje DFG význam a naliehavosť výskumu v tejto citlivej oblasti, ktorá nie je len pre vedu, ale aj pre situáciu pacienta.
Details | |
---|---|
Ort | Universität zu Köln, 50931 Köln, Deutschland |
Quellen |
Kommentare (0)