Cottbusský súd zamietol naliehavú žiadosť o pomoc na ochranu životného prostredia proti LEAG

Cottbusský súd zamietol naliehavú žiadosť o pomoc na ochranu životného prostredia proti LEAG

Správny súd v Cottbuse 25. septembra 2025 zamietol naliehavú žiadosť Deutsche Umwelthilfe (DUH), ktorá smerovala proti Štátnemu úradu pre baníctvo, geológiu a suroviny (LBGR). Cieľom žiadosti bolo presvedčiť LBGR, aby požadovala dodatočné opatrenia finančného zabezpečenia od spoločnosti Lausitzer Energie AG (Leag) s cieľom zabezpečiť peniaze na rekultiváciu povrchovej bane Jänschwalde. Environmental Aid vyjadrila obavy z reštrukturalizácie Leag a možných negatívnych vplyvov na životné prostredie. S týmito obavami sa stotožňuje aj organizácia Greenpeace, ktorá sa do urgentnej žiadosti tiež zapojila a vyzýva spolkové krajiny Sasko a Brandenbursko, aby požiadali o ochranu pred veriteľmi. V tlačovej správe DUH vysvetľuje, že reštrukturalizácia môže pripraviť skupinu Leag až o dve miliardy eur v aktívach a že v dôsledku toho sa vlastný kapitál spoločnosti Lausitz Energie Eisenbahn AG (LE-B) zníži o 82 percent. Tento vývoj by mohol mať značné finančné dôsledky a ohroziť dlhodobú bezpečnosť rekultivačných opatrení.

Správny súd nesúhlasil s názorom environmentálnych združení a žiadosť zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať sťažnosť na Vyšší správny súd Berlín-Brandenburg. Termín na podanie žiadosti o ochranu pred veriteľmi je 1. október 2025, čo podčiarkuje naliehavosť veci.

Kritika rekultivácie a jej dôsledky

Reštrukturalizačné plány spoločnosti Leag prichádzajú v kontexte intenzívnej diskusie o dôsledkoch ťažby a rekultivácie hnedého uhlia. Podľa Bund-nrw viac ako 33 000 hektárov pôdy v Porýní bolo ovplyvnených povrchovou ťažbou 2021. Z týchto plôch bolo opäť využiteľných len 23 876 hektárov, pričom dlhodobé ekologické dôsledky vyvolávajú vážne obavy. Strata úrodnej pôdy, vážne zásahy do rovnováhy podzemných vôd a nenapraviteľné straty lesných plôch sú len niektoré z bodov, na ktoré upozornili odborníci na životné prostredie.

Debata o rekultivácii vyvoláva aj otázky o kvalite obnovených pôd. Takzvané panenské pôdy často nedosahujú poľnohospodárske a ekologické kvality, aké mali pôvodné pôdy. V dôsledku toho sa zdravé ekologické poľnohospodárstvo v priebehu rokov stane skôr utópiou ako realitou, čo môže predstavovať veľké výzvy najmä pre región a jeho obyvateľov.

Environmentálne organizácie varujú

Deutsche Umwelthilfe a Greenpeace naďalej varujú, že súčasný vývoj okolo Leag a prebiehajúcej ťažby hnedého uhlia prekračuje ekologické limity. Pohľad do histórie renaturácie ukazuje, že predchádzajúce pokusy o zalesňovanie uskutočnené po druhej svetovej vojne často nemali želaný úspech – čo je dôležité ponaučenie z minulosti, ktoré je potrebné vziať do úvahy.

Stručne povedané, treba povedať, že naliehavá žiadosť o environmentálnu pomoc bola zamietnutá, ale problémy a výzvy týkajúce sa hnedého uhlia a rekultivácie sa v žiadnom prípade nezmenšujú. Otázkou teda zostáva, ako sa k tomu chcú zodpovední postaviť, aby zladili ekonomické záujmy aj ochranu životného prostredia. Najbližšie týždne a mesiace môžu byť pre budúcnosť regiónu kľúčové.