Čierna a červená zastavuje utečencov: Kríza na nemeckých hraniciach eskaluje!
Panelová diskusia v Märkisch-Oderland o súčasnej migračnej politike: výzvach, azylových konaniach a európskej spolupráci.

Čierna a červená zastavuje utečencov: Kríza na nemeckých hraniciach eskaluje!
S jasným politickým kurzom sa federálna vláda snaží prekonať výzvy migrácie na hraniciach. Odkedy sa k moci dostala čierno-červená koalícia, výrazne vzrástol počet odmietaných ľudí hľadajúcich ochranu na nemeckých hraniciach. Spolkový minister vnútra Alexander Dobrindt (CSU) nariadil spolkovej polícii, aby odmietla žiadateľov o azyl bez ohľadu na to, či požiadajú o ochranu alebo nie. Dobrindt tvrdí, že krajina EÚ zodpovedná za azylové konanie zodpovedá krajine, do ktorej ľudia prvýkrát vstúpili. Tieto rozhodnutia vyvolávajú podráždenie v susedných krajinách, ako je Poľsko a Rakúsko, ktoré pozorne sledujú vývoj nemeckej politiky v tejto otázke. [Inforadio uvádza, že](https://www.inforadio.de/rubriken/debatte/das-forum/2025/06/migrationspolitik- Grenzkontrollele-fluechtling-zurueckweise-ab Schiebe.html) diskusia o tejto politike vyvoláva relevantné otázky o budúcnosti nemeckej azylovej politiky, najmä pokiaľ ide o násilnú a násilnú potrebu pre ľudí so súcitom, spoločnosti.
Združenie miest a obcí v tejto súvislosti naliehavo upozornilo, že obce v Nemecku sú na hranici svojich možností a vyzvalo na zníženie migrácie. Najmä kvôli pretrvávajúcemu vysokému počtu utečencov prieskumy ukázali, že väčšina obyvateľstva tento dopyt podporuje. 15. júna 2025 sa uskutočnila panelová diskusia, ktorú moderoval Sascha Hingst. Medzi hosťami boli Friedemann Hanke, zástupca okresného správcu okresu Märkisch-Oderland (CDU) a Karl Kopp, generálny riaditeľ ProAsyl, ako aj ďalší odborníci. Toto podujatie je výsledkom spolupráce medzi rbb 24 Inforadio a European Academy Berlin.
Nové požiadavky EÚ na migračnú politiku
Paralelne s vývojom v Nemecku schválil Európsky parlament nový migračný a azylový balík, ktorý bol prijatý 8. apríla 2024 väčšinou 322 hlasov proti 266. Tento balík vyžaduje, aby sa členské štáty premiestnili, poskytli finančné príspevky alebo poskytli technickú pomoc žiadateľom o azyl alebo tým, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu. Oficiálna tlačová správa Európskeho parlamentu objasňuje, že dublinské pravidlá boli revidované, aby bolo jasnejšie objasnené, ktorá krajina EÚ je zodpovedná za žiadosti o azyl.
Okrem toho sa plánuje nový postup kontroly štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach EÚ, ktorý by mohol trvať až sedem dní. Nariadenia majú tiež zabezpečiť existenciu nezávislých kontrolných mechanizmov na ochranu základných práv. Databáza Eurodac sa aktualizuje, aby zachytávala údaje o neregulárnych príchodoch, a zavádzajú sa jednotné normy pre uznávanie postavenia utečenca. Žiadatelia o azyl by tiež mali mať možnosť pracovať najneskôr do šiestich mesiacov od podania žiadosti. Tieto nové nariadenia však ešte musí formálne schváliť Rada a do platnosti by mohli vstúpiť v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.
Sociálne a právne výzvy
Diskusia o migrácii, najmä o problematike „pushbackov“ – teda násilného odmietania migrantov na hraniciach – je čoraz intenzívnejšia. Podľa Európa vo vzdelávaní takéto praktiky porušujú právo EÚ a Ženevský dohovor o utečencoch, keďže ľudia majú právo na posúdenie azylu. Mnohé štáty EÚ, najmä východoeurópske krajiny ako Poľsko a Maďarsko, sa čoraz viac spoliehajú na izoláciu cez hraničné ploty a tlačenice. Túto tendenciu k izolácii vítajú viaceré krajiny v rámci EÚ, pričom juhoeurópske krajiny volajú po spravodlivejšom rozdeľovaní utečencov.
V mestských oblastiach Kolína nad Rýnom je táto diskusia ešte jasnejšia: na pozadí zvyšujúceho sa počtu utečencov, najmä ľudí z krízových oblastí, ako je Afganistan, je spoločenská nálada napätá. Postupnú zmenu azylovej politiky sledujú mnohí a zostáva len čakať, aký obraz bude Nemecko v európskom spoločenstve prezentovať pri hľadaní humánnych riešení.