Pamätné dni v Berlíne: 30 rokov po masakre Srebrenica Pamätajte

Pamätné dni v Berlíne: 30 rokov po masakre Srebrenica Pamätajte

Srebrenica, Bosnien und Herzegowina - 11. júla 2025 sa oslavuje 30. výročie masakru Srebrenica, ktorý sa od druhej svetovej vojny považuje za najhorší vojnový zločin v Európe. V tento dôležitý deň sa v Berlíne konajú početné pamätné udalosti na pamiatku viac ako 8 000 obetí, ktoré boli v roku 1995 zavraždené jednotkami bosnianskeho šéfa Armády Ratko Mladic. Je obzvlášť tragické, že mnohí obete boli oddelení svojimi rodinami a pochované v masových hroboch, čo znamená, že príbuzní stále hľadajú svojich blízkych. 11. júla 1995 bolo mesto Srebrenica pod ochranou OSN, ale ľudia boli brutálne napadnutí.

Nemecký Bundestag si pripomína obeť krutej genocídy tento piatok od 14:00. Uskutočňuje sa debata, v ktorej administratíva Bundestag žiada poslancov, aby sa obávali bez toho, aby nosili „Srebrenica Blume“. Tieto kolíky vo forme bielej zelenej kvetu mali pôvodne stelesniť spomienku z 11. júla 1995, čím biely stojí za nevinne zabitých a zelenú pre nádej. Zatiaľ čo ceremoniál sa plánuje, konajú sa aj pamätné oslavy v Srebrenici, kde sa dnešní pozostalí a potomkovia obetí stretávajú, aby smútili a ukázali solidaritu.

Celosvetové pamätné udalosti a význam

Deň spomienok sa v Nemecku oslavuje nielen. Valné zhromaždenie OSN sa rozhodlo, že 11. júla bude v budúcnosti uznaný za medzinárodný deň obetí genocídy Srebrenica. Toto rozhodnutie bolo prijaté s väčšinou 84 hlasov, hoci 19 štátov vrátane Srbska a Ruska bolo správne. Uznesenie odsudzuje popieranie genocídy a oslavovanie odsúdených, ktoré sa stáva čoraz viac pohľadom na medzinárodnú parkutu.

V súčasnosti sa snaží udržať si spomienku na genocídu, zatiaľ čo existuje politické napätie, najmä u Srbska, ktoré rozlíšenie vníma ako štiepenie. Prezident Aleksandar Vucic vyjadril svoje nedostatok porozumenia o politickom kontexte riešenia a porovnal situáciu so situáciou holokaustu.

Pamäť a zmierenie

Dôležitosť spomienok siaha ďaleko za deň. Historik Belma Zulic zdôrazňuje, aké dôležité je zapamätať si zverstvá a vytvárať hlasy obetí. Aj v tomto roku boli počas pamätných osláv v Srebrenicu pochované pozostatky 14 obetí, čo jasne ilustruje, ako dlho trvá, kým rodiny nájdu uzavretie.

Je to deň bolesti, ale aj nádej. Očakáva sa, že okolo 500 účastníkov z rôznych krajín sa zhromaždí pred bránu Brandenburg, aby si pripomenuli obete vigília. V Berlínskom snemovni reprezentantov sa bude konať vo večerných udalostiach pod heslom „Naše príbehy, naše varovanie. Proti zabudnutiu“.

Masaker Srebrenica zostáva ústrednou výzvou pre európsku kultúru pamäti a otázka riešenia minulosti. Jedným z kľúčových posolstiev v Nemecku aj v medzinárodnom meradle je nádej na mier a zmierenie v regióne, ale rôzne perspektívy a historické príbehy sú často nezlučiteľné.

Takže 11. júla sa oslavuje nielen ako deň spomienok, ale aj ako pripomienka, že takéto zverstvá sa už nikdy nesmú stať. Okolnosti a dráma toho, čo sa stalo v Srebrenici, by sa nikdy nemali zabudnúť a objasniť, že ľudstvo sa musí naučiť formovať pokojnú budúcnosť.