Gigabatéria v Lužici: energetický prechod alebo finančná bublina?

Gigabatéria v Lužici: energetický prechod alebo finančná bublina?

V Lužici sa stavia Gigabattery Jänschwalde, najväčší európsky projekt batériového úložiska. Lausitz Energie Mining AG (Leag) plánuje závod, ktorý sa bude pýšiť výkonom 1 000 megawattov a kapacitou 4 000 megawatthodín. Cieľom projektu je absorbovať prebytočnú veternú a slnečnú energiu a tým výrazne prispieť k energetickému prechodu. Ale otázky týkajúce sa financovania a pôvodu batérií zostávajú nezodpovedané. Podľa odborníka profesora Franza Dietricha z TU Berlín, ktorý vyzdvihuje výhody projektu, je ekonomický zmysel a flexibilita projektu nesporná.

Batériové systémy sú navrhnuté ako modulárne, čo umožňuje vysokú mobilitu a nákladovo efektívne premiestňovanie. Toto je obzvlášť dôležité na kompenzáciu výkyvov siete. Naliehavú potrebu skladovania pre stabilnejšie dodávky energie vidí aj Ludwig Jörissen z Centra pre výskum solárnej energie a vodíka (ZSW). Z regionálneho hľadiska sa Julia Kowal z TU Berlín domnieva, že využitie úložiska je obzvlášť užitočné na zabezpečenie blízkosti veterných a solárnych parkov. Hovorca spoločnosti Leag však nedokázal definovať jasný okruh dodávok a uviedol, že neexistuje priame spojenie s berlínskym napájaním.

Finančné výzvy a výroba batérií

Finančná situácia okolo projektu Gigabattery vyvoláva určité otázky. Financovanie zostáva nejasné, ale Claudia Kemfert z Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum (DIW) vysvetľuje, že ide väčšinou o príjmy z trhu a investorov. Odborníci odhadujú náklady na batériový park na deväťmiestne. Potenciálna kapacita je pôsobivá: Skladovací systém by teoreticky mohol zásobovať elektrinou 1,6 milióna domácností na štyri hodiny.

Batérie však pochádzajú najmä z Ázie, pričom klastre zásobuje Fluence Energy. Nemecko v súčasnosti nemá takmer žiadnu vlastnú výrobu buniek; Viac ako 95 percent potrebných materiálov pochádza z Číny. Lítium-iónové batérie sú menej vhodné na uchovávanie energie na niekoľko dní alebo týždňov, pretože majú obmedzenú životnosť. Dôležité sú tu alternatívne technológie ako skladovanie vodíka, pričom vodíková jadrová sieť v Nemecku by mala byť dokončená najskôr v roku 2032.

Skladovacie technológie a ich úloha v energetickom prechode

Energetická transformácia si vyžaduje inovatívne technológie skladovania, aby bola obnoviteľná energia využiteľná trvalo udržateľným spôsobom. Podľa Techzeitgeist do roku 2025 dosiahnu nové systémy skladovania elektriny technickú a ekonomickú zrelosť, aby mohli nepretržite poskytovať elektrinu neutrálnu z hľadiska CO2. Dôležité sú technológie ako fosforečnan lítno-železitý (LFP) a sodno-iónové batérie, ako aj skladovanie vodíka. Batérie LFP sa napríklad vyznačujú vysokou stabilitou cyklu a špecifickými kapacitami.

Veľké batérie by mohli do roku 2025 dosiahnuť účinnosť 85 až 92 percent. Bez ohľadu na to, či ide o stabilitu siete alebo ukladanie obnoviteľnej energie – vývoj nových technológií skladovania bude kľúčový pre klimaticky neutrálnu budúcnosť. Je nevyhnutné, že v integrácii siete budú existovať výzvy. Chýbajú štandardy a zastaraná infraštruktúra, ktoré treba prekonať.

Záver: Miliardový projekt v Lužici testuje nielen naše možnosti skladovania obnoviteľnej energie, ale aj otázku udržateľnosti a surovín na to potrebných. Najbližšie roky ukážu, či je Gigabattery Jänschwalde viac než len ambiciózny projekt – určite by to mohol byť krok k skutočnému energetickému prechodu.