Debata o vedení vojny Izraelom: Merz a nový raison d'état

Debata o vedení vojny Izraelom: Merz a nový raison d'état

Za posledné dva roky sa politická scéna v Nemecku výrazne zmenila, najmä pokiaľ ide o vzťahy s Izraelom. 7. októbra 2023 Hamas napadol Izrael a stále drží rukojemníkov. V reakcii na tento útok Izrael spustil vojnu v Gaze, ktorá vyvoláva nielen vojenské, ale aj morálne otázky. Obvinenie z genocídy sa črtá a debata o štátnych dôvodoch Nemecka v súvislosti s Izraelom naberá na obrátkach. Informuje o tom tagesschau.de že ide o ústrednú tému súčasnej politickej diskusie.

Friedrich Merz, súčasný nemecký kancelár, je znepokojený vývojom v pásme Gazy a opakovane zdôraznil, že solidarita s Izraelom je pre neho neoblomná. Kriticky sa však vyjadril aj k vedeniu vojny zo strany Izraela a jasne uviedol, že ak dôjde k porušeniu medzinárodného práva, bude musieť niečo povedať aj nemecká kancelárka. V auguste 2025 sa Merz dokonca rozhodol prestať dodávať zbrane použiteľné v pásme Gazy, čo vyvolalo medzi obyvateľstvom veľký záujem a v médiách sa o tom diskutovalo kontroverzne.

Reakcie verejnosti a demonštrácie

Toto všetko sa deje na pozadí širokej verejnosti, ktorá je čoraz kritickejšia voči činom Izraela. Podľa ARD-DeutschlandTrend je 63 % Nemcov toho názoru, že Izrael zachádza vojensky príliš ďaleko. V rôznych mestách vrátane Berlína demonštrovali desaťtisíce ľudí so sloganmi ako „Stop genocíde v Gaze“. Takéto hnutia podporujú hudobníci ako Michael Barenboim, ktorý popisuje izraelské činy ako genocídu a vyzýva Nemecko, aby prijalo aktívne protiopatrenia.

V pozoruhodnej iniciatíve asi 150 vedcov, politikov a diplomatov vyzýva na zmenu kurzu nemeckej politiky voči Izraelu. Patril sem aj Úrad na ochranu ústavy, ktorý varoval pred narastajúcim antisemitizmom. Situácia je znepokojujúca najmä pre židovské a izraelské inštitúcie, ktoré čelia značným hrozbám. Merz v prejave priznal, že vlna antisemitizmu, ktorá sa objavila od 7. októbra 2023, ho robí zahanbeným.

Stalo sa to vo vede a diskusiách o konflikte na Blízkom východe

Súbežne s týmito udalosťami je čoraz hlučnejší aj akademický svet. Izraelsko-švajčiarsky historik José Brunner uvádza paralely so súčasnými udalosťami vo svojej nedávno vydanej knihe "Brutální susedia. Ako emócie riadia konflikt na Blízkom východe - a môžu ho zmierniť." Brunner, ktorý má zaujímavý a kritický pohľad na emocionálne nabitú dynamiku konfliktu na Blízkom východe, by mohol ponúknuť cenné poznatky prostredníctvom svojich skúseností v židovsko-arabskom študentskom hnutí.

Ako politológ a právnik, ktorý vyučoval na renomovaných univerzitách ako Harvard a Tel Aviv University, zostáva vplyvným hráčom v diskusii o konflikte a dianí v pásme Gazy. Informuje Süddeutsche.de von Brunnerove kritické názory, ktoré by tiež mali byť vypočuté.

Celkovo vyvstáva otázka, ako môže Nemecko naďalej formovať svoju zodpovednosť ako partner a priateľ Izraela v tejto zložitej situácii bez toho, aby stratilo zo zreteľa humanitárne aspekty. V takomto historickom vývoji musí politika robiť jemné rozdiely a podporovať dialóg, aby sa zabezpečili bezpečnostné záujmy a súlad s medzinárodnými právnymi normami.