Kultúra pamäti v Nemecku: nebezpečný bod obratu?

Kultúra pamäti v Nemecku: nebezpečný bod obratu?

Deutschland - Kultúra pamäti v Nemecku je v súčasnosti v ohni. Súčasná štúdia projektu nadácie EVZ ukazuje, ako silná perspektíva populácie mení nacistickú minulosť. Súvisiace otázky priťahujú široké kruhy a dotýkajú sa nemeckej identity, skôr pramenia v srdci jednej z ústredných tém post -rohatu: zvládanie minulosti.

V posledných niekoľkých týždňoch sa mnohé diskusie rozpadli o morálnych výzvach pred ktorým čelí Nemecko. [Piatok] uvádza, že v Nemecku je stále viac názor, že akýsi „záver“, ktorý je schopný vytiahnuť pod nacistické zločiny. Približne 38,1 % respondentov v štúdii Memo sa dohodlo na tomto vyhlásení, pričom túto tendenciu možno pozorovať obzvlášť silne pre ľudí v strednom veku a voličov AFD. Znepokojujúci znak toho, že riešenie vlastnej histórie sa už nepovažuje za potrebné.

Úloha holokaustu v nemeckej identite

Skutočnosť, že spomienka na zločiny národných socialistov je v štúdii vnímaná iba ako stresujúca širokou populáciou. 43,6 % opýtaných uvádza, že sa uprednostňujú súčasným problémom, ako pokračovať v práci v minulosti. Tento postoj sa odráža v pocite, že Nemci „naďalej držia“ zločiny na Židoch.

Výzvy súčasnosti

Obzvlášť závažný tón naznačuje hodnotenie súčasnej politickej klímy: Veronika Hager z EVZ opisuje výsledky štúdie ako „bod kultúrneho nakláňania“. Riziko, že národný socializmus sa bude považovať za iba historickú éru bez odkazu na súčasnosť, je zásadným významom. Na tomto pozadí existuje aj viditeľné obavy, že kritické hlasy v židovskej komunite, ktoré naliehajú na podporu humanitárnej pomoci, stratia viditeľnosť.

V rámci tejto diskusie vyvstáva otázka: Ako by malo Nemecko zvládnuť svoju zodpovednosť? Zatiaľ čo Nemecko poskytuje Izrael zbrane, ktoré sa používajú v konflikte proti civilistom v Gaze, očakávanie humanitárnej pomoci sa sotva zavádza do harmónie s kultúrou spomienky. Obraz pamäte, ktorá obsahuje mnoho skutočností života, zostáva neúplný.

V čase, keď je preskúmanie vlastnej histórie vnímané ako stresujúce pre mnohých, je dôležité zriadiť kultúru pamäte, ktorá nielen pomáha spracovať minulosť, ale tiež podporuje pocit spravodlivosti v súčasnosti. Takýto proces si vyžaduje neustálu reflexiu a otvorenú diskusiu.