14 rokov po odhalení NSU: Tieň nad Meklenburskom-Predpomoranskom

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Článok zdôrazňuje úlohu Meklenburska-Predpomoranska v komplexe NSU a rasovo motivované zločiny siete.

Der Artikel beleuchtet die Rolle Mecklenburg-Vorpommerns im NSU-Komplex und die rassistisch motivierten Verbrechen des Netzwerks.
Článok zdôrazňuje úlohu Meklenburska-Predpomoranska v komplexe NSU a rasovo motivované zločiny siete.

14 rokov po odhalení NSU: Tieň nad Meklenburskom-Predpomoranskom

4. novembra 2025 sa pozrieme späť na jedno z najtemnejších období nemeckých dejín: presne pred 14 rokmi sa obnažilo Národno-socialistické podzemie (NSU). Táto krajne pravicová teroristická skupina bola zodpovedná za sériu rasovo motivovaných vrážd v rokoch 2000 až 2007, ktoré si vyžiadali desať mŕtvych, väčšinou etnických Turkov a jedného gréckeho občana. Patrila sem aj nemecká policajtka Michèle Kiesewetter. Vraždy boli vykonané z tesnej blízkosti pištoľou s tlmičom a odzrkadľujú chladnokrvný prístup, ktorý úrady roky mátal.

To zahŕňalo vraždu Mehmeta Turguta v roku 2004, ktorá bola jedinou vraždou vo východnom Nemecku a odohrala sa v zime. Zaujímavosťou je, že tento prípad bol jediným v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko, kde sa jadrové trio NSU cítilo ako doma. Táto skupina pozostávajúca z Uwe Mundlosa, Uwe Böhnhardta a Beate Zschäpeovej mala rozsiahlu sieť, ktorá mala podľa odhadov až 200 známych a podporovateľov. Polícia najskôr skúmala prostredie obetí, rasistické motívy však vylúčila a mala podozrenie, že za zločinmi stojí zahraničný organizovaný zločin.

Komplexná sieť

Napriek ich vraždám mohla NSU nepozorovane fungovať až do ich sebaobjavenia 4. novembra 2011. To opäť ukazuje zlyhanie nemeckých bezpečnostných orgánov. Kým polícia dlho používala falošné stopy, páchatelia boli uväznení vo svojej neonacistickej ideológii. NSU bola zodpovedná nielen za desať vrážd, ale aj za množstvo ďalších pokusov o vraždu, bombové útoky a bankové lúpeže. Skupina financovala svoje akcie a podporovala neonacistické organizácie lúpežnými prepadnutiami, ako napríklad v Stralsunde, kde sa ukradli veľké sumy peňazí.

Angažovanosť NSU však siaha hlbšie. David Petereit, redaktor neonacistického časopisu „Der Weiße Wolf“, sa angažoval aj v iných pravicovo extrémistických projektoch. Hovorí sa, že vytvoril CD NSU/NSDAP, ktoré obsahovalo 15 000 pravicových extrémistických obrázkov a teraz sedí v miestnom parlamente za stranu „Die Heimat“. Tieto prepojenia viedli mnohých k pochybnostiam o efektívnosti nemeckých bezpečnostných orgánov a existujú náznaky možnej spolupráce so Spolkovým úradom na ochranu ústavy.

Spoločenské reakcie a výčitky

Vraždy boli médiami často odmietané ako „kebabové vraždy“, čo len zvýšilo dehumanizáciu obetí. Bavorskej polícii sa vyskytli aj vážne obvinenia z prejavovania rasizmu pri vyšetrovaní. Rodiny obetí dokonca podali správu Organizácii Spojených národov, aby upozornili na tieto nespravodlivosti. Okrem toho v roku 2019 Úrad na ochranu ústavy odhalil, že približne 13 000 ľudí v Nemecku bolo klasifikovaných ako pravicových extrémistov a 21 290 trestných činov bolo klasifikovaných ako „politicky motivovaný zločin – pravicový“. Pre mnohých to predstavuje hrozbu pre náš základný demokratický poriadok.

Výbušný charakter problematiky NSU trvá dodnes. Pravicový extrémizmus je aj naďalej veľkým spoločenským problémom, ako nedávno ukázali protesty proti COVID-19, ktorých sa zúčastnili aj pravicoví extrémisti. Ako spoločnosť si musíme položiť otázku, ako môžeme tento fenomén riešiť a zabezpečiť, aby sa temné kapitoly minulosti neopakovali.

Vo svete, kde v tieni rastú pravicovo-extrémistické ideológie, je nevyhnutné byť ostražitý a dať obetiam možnosť vyjadriť sa. Každý rok 4. novembra si pripomíname obete a pripomíname si zodpovednosť, ktorú nesieme ako spoločnosť.