Globálna núdzová pomoc v ohrození: 14 miliónov životov na pokraji!
Pani Alabali Radovan varuje pred dôsledkami stiahnutia USAID pre globálnu rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc.

Globálna núdzová pomoc v ohrození: 14 miliónov životov na pokraji!
Medzinárodná rozvojová pomoc stojí pred vážnou dilemou: nedostatok financií a stiahnutie jedného z najväčších sponzorov, americkej agentúry USAID, podrobujú globálnu núdzovú pomoc skúške. Podľa spolkového ministra rozvoja Reema Alabaliho Radovana chýba asi60 miliárd eur, čo predstavuje viac ako štvrtinu celosvetových výdavkov. Tento pokles je spôsobený najmä likvidáciou USAID administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa. Daily Mirror uvádza, že neexistuje spôsob, ako kompenzovať tento finančný odchod Američanov.
„Je desivé vidieť, ako projekty pomoci na celom svete trpia kvôli rozhodnutiam z posledných rokov,“ hovorí Alabali Radovan. Trumpova administratíva označila USAID za neúčinnú a oznámila jej trvalé zatvorenie v júli 2025, po ktorom nasledovalo ukončenie13 000 zamestnancovboli prepustení. Viac ako 80 % projektov vedených USAID už nie je financovaných a len asi 1 000 zostáva pod ministerstvom zahraničia. To má vážne dôsledky pre projekty pomoci, ktoré pomohli znížiť úmrtnosť na choroby ako HIV/AIDS a malária, ktoré za posledné dve desaťročia zaznamenali významný pokrok. Deutschlandfunk odhaduje, že do roku 2030 viac ako14 miliónov ľudí, z toho4,5 milióna detí, môže v dôsledku tohto vývoja zomrieť.
Globálne výzvy v oblasti rozvojovej pomoci
Odstúpenie USA nie je len národnou záležitosťou; medzinárodné spoločenstvo tiež čelí rastúcim humanitárnym potrebám. S koncom USAID stráca architektúra medzinárodnej pomoci kľúčového darcu. Tlačový portál zdôrazňuje, že krajiny ako Afganistan, Mozambik a Konžská demokratická republika už zápasia s masívnymi škrtmi vo svojich projektoch pomoci. Napríklad mať cez400 zdravotníckych zariadení v Afganistanezastavili prevádzku, čím zbavili milióny ľudí prístup k lekárskej starostlivosti.
„Bezpodmienečne musíme zaplniť medzery spôsobené škrtmi,“ varuje Jan Friedrich-Rust z „Akcie proti hladu“. Ani nemecké inštitúcie však nevykresľujú práve dobrý obraz: spolková vláda plánuje masívne škrty v humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráci. Podľa návrhu rozpočtu škrty okolo1 miliarda eur, takže8 percentpre federálne ministerstvo rozvoja a na ministerstve zahraničných vecí sa dokonca majú použiť prostriedky na humanitárnu pomoc53 percentznížiť. Takéto škrty by mohli mať zničujúce účinky na už aj tak krehké štruktúry medzinárodnej pomoci.
Vzhľadom na tento vlažný vývoj vyvstáva otázka, či sú Nemecko a EÚ pripravené prevziať globálnu vedúcu úlohu. Alabali Radovan zdôrazňuje, že ostatní darcovia nedokážu zaplniť medzeru vo financovaní v rovnakej miere. Budúci smer európskej rozvojovej pomoci by mohol byť rozhodujúci pre to, koľko pomoci a podpory sa skutočne dostane do sveta v nasledujúcich rokoch – najmä pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva na celom svete.