Návrat na povinnú vojenskú službu? Union pripravuje Nemecko na nové časy!
Jens Spahn požaduje štruktúru pre návrat brannej povinnosti v Nemecku. Väčšina podporuje nové opatrenia na posilnenie Bundeswehru.

Návrat na povinnú vojenskú službu? Union pripravuje Nemecko na nové časy!
V Nemecku sa čoraz hlasnejšie diskutuje o opätovnom zavedení povinnej vojenskej služby. Lens Spahn, líder parlamentnej skupiny Únie, nedávno požadoval, aby sa Bundeswehr pripravil na možný návrat k povinnej vojenskej službe. Zastáva názor, že obranyschopnosť Spolkovej republiky si vyžaduje štrukturálnu zmenu. Podľa [BR](https://www.br.de/nachrichten/deutschland-welt/union-will-deutschland-auf-wehrpflicht-vor Preparen,Uo4CoFe) by na to mohlo byť potrebných až 60 000 ďalších vojakov.
Potreba brannej povinnosti je obzvlášť zrejmá, aby sa dosiahol kritický počet vojakov. Keď uvažujeme v tomto zmysle, Spahn sa výslovne odvoláva na mužov, keďže stará branná povinnosť sa vzťahovala len na nich – okolnosť, ktorá je zakotvená v základnom zákone. Diskutuje sa však aj o možnosti rozšírenia povinnej vojenskej služby na ženy, čo podporuje Annegret Kramp-Karrenbauer (CDU). Ich argumentácia je založená na zohľadnení demografických zmien a s tým spojeného poklesu pôrodnosti.
Verejná mienka a politická podpora
Zaujímavosťou je, že podľa nedávneho prieskumu ARD-DeutschlandTrend 72 percent populácie podporuje znovuzavedenie vojenskej či verejnoprospešnej práce a mnohí považujú za rozumné aj inklúziu žien. Názory na povinnú vojenskú službu sa však medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva líšia. 58 percent Nemcov podporuje povinnú vojenskú službu, ale medzi ľuďmi vo veku 18 až 29 rokov je za ňu len 39 percent Spiegel hlási.
Politická scéna v Nemecku ukazuje podobný obraz: predsedníčka Bundestagu Julia Klöckner a ďalší v Únii podporujú myšlienku verejnej služby. Minister obrany Boris Pistorius (SPD) zároveň avizoval perspektívu preskúmania reformy vojenskej služby s cieľom pripraviť návrh zákona na jej znovuzavedenie. Očakáva sa, že tento návrh zákona bude obsahovať dvojfázový model, ktorý sa najskôr opiera o dobrovoľnícku službu a môže zahŕňať neskoršie hlasovanie o návrate do brannej povinnosti, ak sa nesplnia ciele.
Vyhliadky a výzvy
Súčasná diskusia o povinnej vojenskej službe má svoj pôvod v zmenenom rámci bezpečnostnej politiky, najmä od ruského útoku na Ukrajinu v roku 2022. Ako uvádza Tagesschau, strany majú teraz podobu budúcich rokovaní o vojenskej službe. Uvažuje sa aj o zavedení kvóty povinnej vojenskej služby.
Ozývajú sa však aj kritické hlasy z rôznych oblastí, vrátane cirkevných združení mládeže. Komisár pre ozbrojené sily Henning Otte nepovažuje návrat k tradičnej brannej povinnosti za zmysel a zasadzuje sa za postupné budovanie potrebného personálu. Bundeswehru momentálne chýba okolo 100 000 vojakov, čo ohrozuje jeho operačnú pripravenosť. Povinný rok služby pre všetkých, mužov aj ženy, navrhuje Únia, pričom SPD má za cieľ zaviesť novú vojenskú službu na dobrovoľnom základe.
Nakoniec treba poznamenať, že diskusia o povinnej vojenskej službe v Nemecku má ďalekosiahle sociálne a politické dôsledky. Aké rozhodnutia sa prijmú v najbližších mesiacoch a či sa branná povinnosť skutočne v nejakej forme opäť zavedie, sa uvidí.