Letný slnovrat je za rohom: svetlo a tieň po celý rok!

Letný slnovrat je za rohom: svetlo a tieň po celý rok!

Dnes, 20. júna 2025, stojíme na prahu špeciálnej astronomickej udalosti: letného slnovratu, ktorý nastáva 21. júna. V tento deň slnko dosahuje na severnej pologuli svoj vrchol a my sa môžeme pripraviť na najdlhší deň v roku, kedy sa budeme obzvlášť dlho cítiť obdarení svetlom. Zásadnú úlohu zohráva sklon zemskej osi, ktorý je zodpovedný za štyri ročné obdobia. Bez tohto sklonu by neexistovali žiadne rôzne ročné obdobia, a teda ani pestrá rozmanitosť, ktorú nám ponúka počasie a príroda – zaujímavú [ilustráciu toho nájdete na InSouth Durínsko](https://www.insuedthueringen.de/content.denken-zur-zeit-sonne-und-die- Schattenseite-des-lichts.3e663c20-d12f-40cd-b88a-29315f9ceaa5.html).

Teplo, ktoré dostávame zo slnka, závisí predovšetkým od polohy Zeme. Začiatkom júla, asi dva týždne po letnom slnovrate, Zem dosiahne svoj najvzdialenejší bod od Slnka, známy ako afélium. Táto vzdialenosť je približne 152 miliónov kilometrov. Zaujímavosťou je aj to, že svetlu zo slnka k nám trvá 8 minút a 27 sekúnd. Naproti tomu v januári, v perihéliu, teda v najbližšom bode k Slnku, sme asi 147 miliónov kilometrov ďaleko, čo zase znamená, že svetlo dorazí o 17 sekúnd rýchlejšie. Ročné obdobia však vyplývajú predovšetkým zo sklonu zemskej osi k ekliptike, a nie zo vzdialenosti od Slnka, ako je vysvetlené na ARD Alpha.bahn-100.html).

Priebeh roka

Myslíme na leto, ale aj na zimu, ktorá prichádza 21. alebo 22. decembra so zimným slnovratom. V tento deň má slnko sklon -23,5 stupňa a my máme len 8,5 hodiny slnečného svetla - najkratší deň v roku. Kým my tu mrzneme v mrazoch, ľudia na južnej pologuli si môžu užívať letné radosti. Jarná rovnodennosť okolo 21. marca a začiatok jesene okolo 23. septembra sú tiež dôležitými zlomovými bodmi, ktoré ilustrujú zmeny na slnku.

Na severnej pologuli je slnko v čase letného slnovratu 23,5 stupňa severne od nebeského rovníka, čo vysvetľuje náš najdlhší deň v roku. Ako ukazuje Time and Date, rozdiely v polohe Slnka vyplývajú zo sklonu zemskej osi a eliptického tvaru zemskej obežnej dráhy. Tieto dva faktory vedú k charakteristickému tvaru analemy, ktorá vo väčšine regiónov sveta vyzerá ako pretiahnutá osmička.

Analema a jej význam

Analema nám nielen ukazuje, ako sa mení pozícia Slnka v priebehu roka, ale tiež objasňuje, že bez sklonu zemskej osi a kruhovej dráhy by žiadna skutočná analéma nemohla existovať. Ak by situácia zostala rovnaká, neexistovali by ročné obdobia a teda ani úžasná dynamika, ktorú nám príroda ponúka. Sklon zemskej osi, približne 23,4 stupňa, zostáva konštantný, keď sa Zem pohybuje okolo Slnka. Tento neustály pohyb spôsobuje, že Slnko v letných mesiacoch stále viac stúpa k oblohe, zatiaľ čo v zimných mesiacoch opäť postupne klesá – fascinujúce pozorovanie!

S blížiacim sa letom nás čaká skutočná prírodná podívaná, ktorá nám ľuďom aj ostatnej prírode ponúka množstvo možností, ako si naplno užiť slnečné lúče a teplé dni. Zbaľme si teda opaľovací krém a uterák a užívajme si leto naplno! Obloha nad Kolínom nemôže byť dosť modrá.