Inaugurácia prvého pamätníka poľským obetiam v Berlíne!

Inaugurácia prvého pamätníka poľským obetiam v Berlíne!

16. júna 2025 v Berlíne slávnostne otvorili významný pamätník poľským obetiam nemeckého útoku počas druhej svetovej vojny. Tento akt by mal nielen pripomínať obete, ale mal by byť vnímaný aj ako krok k zblíženiu Nemecka a Poľska. Inaugurácia sa konala na mieste bývalej Krollovej opery, ktorá bola zbúraná v roku 1957. Na slávnosti bol prítomný nemecký minister kultúry Wolfram Weimer a zástupca poľského veľvyslanectva. Prítomný bol aj Heiko Maas, bývalý minister zahraničných vecí a prezident Nemeckého poľského inštitútu.

Útok nemeckého Wehrmachtu na Poľsko sa začal 1. septembra 1939, keď Adolf Hitler vyhlásil vojnu. Vzťah medzi oboma krajinami je dodnes ekonomicky a politicky napätý následkami tohto hrozného konfliktu. Pamätník v Berlíne je však len dočasným opatrením; Už sa plánuje trvalý pamätník a nemecko-poľský dom. V roku 2020 nemecký Bundestag poveril federálnu vládu vytvorením pamätného miesta na uchovanie pamiatky poľských obetí a na pretvorenie historickej politiky medzi národmi.

Zaťažená historická politika

Dôležité však nie sú len pamätné miesta. Otázka požiadaviek na reparácie veľmi zaťažuje vzťahy medzi Nemeckom a Poľskom. Tieto požiadavky vyplývajú z obrovských strát a škôd, ktoré Poľsko utrpelo počas druhej svetovej vojny. Suma, ktorú by malo Nemecko zaplatiť za škody, sa podľa poľskej vlády a politických predstaviteľov, najmä zo strany PiS, odhaduje na viac ako 1,3 bilióna eur. Tieto požiadavky však spolková vláda v Nemecku jednoznačne odmietla. Ministerka zahraničia Annalena Baerbock zdôraznila, že právna otázka pre Nemecko bola vyjasnená a spolková vláda nie je pripravená začať rokovania o reparáciách.

Historicky tento problém siaha až k Postupimskej konferencii v roku 1945, na ktorej sa rozhodlo, že Poľsko by malo byť kompenzované demontážou v sovietskej okupovanej zóne a prostredníctvom nemeckých zahraničných aktív. Federálna vláda však považuje zmluvu Dva plus štyri z roku 1990 za bod, v ktorom bola táto otázka reparácií definitívne uzavretá. V zmluve, ktorú Poľsko nepodpísalo, sa uvádzalo, že hranica Odry a Nisy sa má prijať ako nová východná hranica Nemecka a že Poľsko sa po vojne vzdalo ďalších reparačných platieb.

Politický kontext

Poľská vláda, najmä za vlády premiéra Mateusza Morawieckeho, považuje nemeckú pozíciu za nedostatočnú. PiS už roky nastoľuje otázku reparácií a v diplomatickej nóte žiadala sumu 1,3 bilióna eur na konci roka 2022. Na podporu tejto skutočnosti vypracovali nemeckí a poľskí právnici spoločné právne stanovisko, no ten dospel k záveru, že Poľsko na reparácie nárok nemá. To viedlo k ďalšej diskusii a nezhodám v rámci oboch národov.

Poľská politika je rozdelená, pretože kým predchádzajúce vedenie Donalda Tuska sa už aktívne nezaoberalo otázkou reparácií, súčasná vláda vidí potrebu dobehnúť zameškané a drží sa svojich požiadaviek. Tlak na obhajobu uznania a kompenzácie na medzinárodnej úrovni rastie. A aj keď otázka požiadaviek na reparácie zostáva horúcou témou, novootvorený pamätník v Berlíne by mohol byť znakom nového dialógu medzi oboma národmi.

Uvidí sa, či tento dialóg napokon povedie k uznaniu starého utrpenia poľských obetí. Diskusia o spravodlivosti a náprave je však len na začiatku a bude aj naďalej formovať vzťahy medzi Nemeckom a Poľskom.

Viac informácií o pamätníku a požiadavkách na reparácie nájdete v článkoch od NZZ, Wikipedia, a denné správy.