Budúcnosť európskej bezpečnosti: Postupim diskutuje o stratégiách!

Budúcnosť európskej bezpečnosti: Postupim diskutuje o stratégiách!

Odborníci sa včera stretli v Postupime na vzrušujúcej diskusii o budúcnosti európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Podujatie sa konalo v centrále štátu na Heinrich-Mann-Allee a bolo obzvlášť dôležité vzhľadom na meniacu sa transatlantickú bezpečnostnú situáciu. Potreba nezávislej bezpečnostnej organizácie pre Európu je aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým, keďže druhé funkčné obdobie amerického prezidenta Donalda Trumpa dáva priestor na špekulácie o budúcej úlohe USA ako ochrannej veľmoci pre Európu. Experti vrátane Dr. Ronja Kempin z Science and Politics Foundation (SWP) diskutovali o naliehavých výzvach a potenciálnych opatreniach na posilnenie európskej bezpečnostnej architektúry. Ukázalo sa, že EÚ musí prepracovať svoju obrannú a bezpečnostnú politiku, aby bola schopná primerane reagovať na aktuálny vývoj.

Aká je úloha EÚ vo svete? Fraser Cameron opisuje EÚ ako „nezvyčajnú superveľmoc“, hoci nemá vojenské zdroje klasickej superveľmoci, no napriek tomu má značnú „mäkkú silu“ prostredníctvom svojho obrovského vnútorného trhu. EÚ v súčasnosti predstavuje 16 % svetového obchodu. Vplyv EÚ na medzinárodné normy, známy aj ako „Bruselský efekt“, by však mohol čoskoro nadobudnúť ešte väčší význam. Na mnohých miestach, dokonca aj v krajinách ako Indonézia a Brazília, tieto normy ovplyvňujú vnútroštátne postupy. Geopolitické napätie, ktoré sa zvýšilo v dôsledku pandémie koróny, však ukazuje, že je na EÚ, aby vyvinula vhodné nástroje pre svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Výzvy obrannej politiky

Diskusia o európskej armáde nabrala na intenzite od slov Jeana-Clauda Junckera v roku 2015. Vyzval, aby EÚ vytvorila silnejší jednotný vojenský front. Aj keď sa odvtedy v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) dosiahol pokrok, nedošlo k žiadnemu skutočnému prelomu. Viacerí odborníci vrátane Michaela Gahlera, člena Európskeho parlamentu, a generála Roberta Briegera, predsedu Európskeho vojenského výboru, zdôrazňujú, že hoci agresívna vojna v Európe poskytla EÚ pozoruhodnú schopnosť konať, zostáva nejasné, či táto dynamika vydrží.

Diskusia sa dotkla aj výsledkov Konferencie o budúcnosti Európy v roku 2021, na ktorej sa diskutovalo o nových perspektívach EÚ a jej ambíciách v oblasti bezpečnostnej politiky. Prieskumy jasne ukazujú, že občania hlasujú za posilnenie európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, no uvidíme, ako budú štáty EÚ reagovať na tieto požiadavky. Je potrebný zásadný posun v politickom myslení, aby sa zabezpečilo, že EÚ bude zohrávať významnú úlohu v globálnej bezpečnostnej architektúre, najmä v čase, keď sa hrozba zo strany neštátnych aktérov zvyšuje a hybridná vojna je na dennom poriadku.

Stručne povedané, diskusia o európskej bezpečnostnej a obrannej politike nie je len témou pre politológov či vojenských stratégov, ale dotýka sa každého v Európe. Otázkou zostáva: Je EÚ pripravená postaviť sa ako vážny hráč na globálnej scéne? Čo je potrebné na zvýšenie povedomia o bezpečnosti v členských štátoch a povzbudenie ich k spolupráci?

Pre viac informácií o tejto téme navštívte Miesto stretnutia Potsdam, Európa v triede alebo ESUT.