Nemecko v dileme: sankcie proti Izraelu v nedohľadne?

Nemecko v dileme: sankcie proti Izraelu v nedohľadne?

Spolková vláda je v súčasnosti kritizovaná, pretože Nemecko sa izolovalo v medzinárodnej diskusii o konflikte na Blízkom východe. Podľa odborníka na Blízky východ Petra Lintla je Spolková republika v „trochu izolovanej“ pozícii, pokiaľ ide o podporu Izraela. Nie je žiadnym tajomstvom, že približne tri štvrtiny všetkých členských štátov OSN uznávajú štát Palestína, no Nemecko medzi ne nepatrí. Táto nehybnosť znamená, že vláda je ochotná uznať palestínsky štát len ​​za určitých podmienok, konkrétne po mierových rokovaniach, ktoré sa v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne neuskutočnia. Najmä súčasná izraelská vláda sa pozerá na možné riešenia s negatívnym postojom a Lintl zdôrazňuje, že zatiaľ neexistuje žiadny dôveryhodný spôsob, ako podporiť palestínsky štát, ako uvádza ZDF dnes.

Konflikt medzi Izraelom a Hamasom spôsobuje obrovské napätie na politickej scéne. Lintl zdôrazňuje, že nemecká vláda urobila pozoruhodný obrat uvalením zbrojného embarga na Izrael, čo by bolo pred niekoľkými rokmi nepredstaviteľné. Očakáva sa, že v najbližších mesiacoch sa kancelár Friedrich Merz bude zaoberať postojom federálnej vlády k možným sankciám voči Izraelu – čo je téma, ktorá ešte viac rozdúchava verejnú diskusiu.

Zložitá situácia na Blízkom východe

Situácia na Blízkom východe je napätá až do kolapsu. Britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová síce na konferencii OSN poukázala na akútne nebezpečenstvo dvojštátneho riešenia, zároveň však vyzvala na okamžité prímerie medzi izraelskou armádou a Hamasom. Dôvody hroziaceho zlyhania tohto riešenia sú zložité, siahajú od pokračujúceho krviprelievania cez ľudské hladovanie až po násilnú expanziu izraelských osád. Britský tlak na medzinárodné spoločenstvo, aby uznalo palestínsky štát, by mohol predstavovať zlomový bod po tom, čo Veľká Británia a Kanada nedávno vyhlásili svoj záväzok k palestínskej štátnosti, ako uvádza stern.de

Myšlienka riešenia v dvoch štátoch na základe plánu rozdelenia OSN z roku 1947 sa naďalej považuje za najschodnejšiu cestu. Existujú však nevyriešené problémy, ktoré je potrebné vyriešiť pred implementáciou, vrátane separácie a hraničných línií, ako aj problémov vyplývajúcich z izraelskej politiky osídľovania Západného brehu. Táto zložitosť je dôvodom, prečo niektorí odborníci uvažujú o alternatívnych riešeniach, ako je jednoštátne alebo trojštátne riešenie, aj keď ich väčšina odmieta ako nepravdepodobné.

Globálne perspektívy

Myšlienka, že medzinárodní aktéri by mohli zohrať kľúčovú úlohu v mierovom procese, sa hľadá z rôznych strán. Opatrenia, ako je revízia Asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom, ktorá je založená na ľudských právach a demokratických zásadách, v súčasnosti pôsobia ako potenciálny prostriedok nátlaku. Pozastavenie tejto dohody by mohlo byť spôsobom, ako konfrontovať Izrael a presadiť humánne zmeny v Gaze.

Ale zatiaľ čo medzinárodné spoločenstvo je povolané, aby si splnilo svoju povinnosť, na mieste vládne hlboká nedôvera – medzi Izraelom, Palestínčanmi a štátmi, ktoré chcú pôsobiť ako sprostredkovatelia. Lintl vysvetľuje, že na vyriešenie konfliktu sú potrebné sily s podporou a dôverou v oba národy, aby sa dosiahol skutočný mier, čo je ešte naliehavejšie, v neposlednom rade súčasná humanitárna kríza.

Svet čaká na riešenie, ktoré presahuje dočasné mierové situácie. Cesta je kamenistá, ale v turbulentnej situácii by snáď mohla svitnúť iskierka nádeje, ktorú môžu priniesť životaschopné medzinárodné a národné stratégie, ako okrem iného uvádza Wiener Zeitung.