Vyžaduje sa mierový rozkaz: DGB varuje pred konfliktmi rekordov v roku 2025!

Vyžaduje sa mierový rozkaz: DGB varuje pred konfliktmi rekordov v roku 2025!

17. júla 2025 čelíme znepokojujúcej realite: od konca druhej svetovej vojny sa očakáva rekordný počet ozbrojených konfliktov. Nemecká federácia odborových zväzov (DGB) a jej členské zväzy preto vyzývajú na urýchlené preorientovanie mierového a bezpečnostného poriadku v rámci Organizácie Spojených národov. Zdôrazňujú potrebu multilaterálnych riešení konfliktov, ktoré sa opierajú o diplomaciu a predchádzanie krízam. Pre nich sú nedotknuteľnými základnými kameňmi medzinárodného poriadku založeného na pravidlách zákaz sily podľa medzinárodného práva, suverénna rovnosť štátov a sebaurčenie národov. Podľa dgb.de sú tieto prístupy nevyhnutné na riešenie napätej geopolitickej situácie.

Ako ukazuje súčasná situácia, dôsledky vojny a konfliktov sú zničujúce. Viac ako 200 000 úmrtí a 120 miliónov ľudí, ktorí prišli o svoje domovy, vytvárajú pochmúrny obraz. Obzvlášť postihnuté sú deti, ktoré sú v krízových regiónoch často považované za „zabudnuté obete“. DGB okrem iného požaduje, aby dodatočné vojenské výdavky neboli na úkor sociálnych programov. Oprávnene sa vynárajú otázniky v súvislosti s plánovaným zvýšením výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu – to by predstavovalo takmer polovicu celého federálneho rozpočtu. Namiesto toho by sa mal viac zamerať na sociálne investície a diplomatické iniciatívy.

Úloha Organizácie Spojených národov

Ústredným aktérom v udržiavaní mieru je Organizácia Spojených národov, ktorá od svojho založenia v roku 1945 formulovala výzvu na dodržiavanie medzinárodného práva a zabezpečenie svetového mieru. OSN má v súčasnosti 193 členských štátov a ich Bezpečnostná rada má primárnu zodpovednosť za udržiavanie svetového mieru, ako je uvedené v článku 24 Charty OSN. Ale výzvy sú veľké. V poslednom desaťročí sa neuskutočnili žiadne nové mierové misie, zatiaľ čo konflikty, ako je ten na Ukrajine, naďalej eskalujú. Napätie na Blízkom východe, najmä medzi Izraelom a Iránom, sa tiež zvyšuje. Bezpečnostnú radu, ktorá môže vojensky zasiahnuť len so súhlasom všetkých stálych členov, často komplikujú práva veta a veľmocenské záujmy, čo zaťažuje dôveryhodnosť mierových misií, ako uvádza bpb.de.

Ďalším príkladom je situácia v konfliktných regiónoch, ako je Mjanmarsko alebo región Sahel, kde je rozšírené porušovanie ľudských práv a vojnové zločiny. To zvyšuje zodpovednosť medzinárodného spoločenstva, najmä krajín EÚ a NATO, ktoré riskujú, že sa stanú pešiakom veľkých mocností. Zatiaľ čo nariadenia OSN o zákaze sily podľa medzinárodného práva poskytujú jasnú štruktúru, logika silnejšieho čoraz viac nadobúda účinnosť, požiadavky deutschlandfunk.de a politika preto musí čeliť výzvam súčasnosti.

Výzva k uvedomeniu si klímy

Vzhľadom na blížiace sa katastrofy sú snahy o vytvorenie mierového a spravodlivého sveta naliehavejšie ako kedykoľvek predtým. DGB dáva jasne najavo, že Nemecko musí posilniť svoju nezávislú úlohu medzinárodnej mierotvornej veľmoci a pracovať na ukončení súčasnej špirály prezbrojovania. Vyžaduje sa aj záväzok brániť liberálnu demokraciu a sociálne trhové hospodárstvo. Výdavky na zbrojenie, ktoré idú na úkor sociálnych programov, z dlhodobého hľadiska oslabujú obranyschopnosť aj demokraciu.

Stručne povedané, odbory požadujú návrat k hodnotám Charty OSN a zásadám Záverečného aktu Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE) s cieľom nájsť cestu k mierovej politike, ktorá nielen zohľadní minulé konflikty, ale ponúkne aj pohľad na lepšiu budúcnosť a stabilitu vo svete.