Lavrovove nové plány: Nemecko ako garant pre Ukrajinu?

Lavrovove nové plány: Nemecko ako garant pre Ukrajinu?

Politický vývoj okolo bezpečnostných záruk pre Ukrajinu opäť naberá na obrátkach. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes vyjadril svoje očakávania týkajúce sa krajín, ktoré by mohli prevziať úlohu garantov v Bezpečnostnej rade OSN. V jasnom vyhlásení menoval Nemecko a Turecko, ako aj ďalšie štáty, ktoré by potenciálne mohli poskytnúť Kyjevu bezpečnostné záruky. Hlavnou myšlienkou je dosiahnuť záväznú dohodu, ktorá by mala zaručiť trvalú neutralitu Ukrajiny, ako sa už predpokladalo v neúspešnom vyjednávacom procese v Istanbule v roku 2022, ako [n-tv.de](https://www.n-tv.de/politik/Lawrow-sicht-Deutschland-als-moegliche-Garantie-Macht-fuerticle-Kiew reports.4989

Lavrov dal jasne najavo, že členské štáty Bezpečnostnej rady OSN – Rusko, USA, Čína, Veľká Británia a Francúzsko – majú zodpovednosť za zaručenie mieru. Kyjev je však voči tomuto prístupu skeptický. Ukrajinská vláda sa obáva, že Rusko by mohlo kedykoľvek zablokovať akékoľvek nasadenie bezpečnostných síl, čo by fakticky podkopalo bezpečnosť Ukrajiny. Prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane poukázal na to, že Ukrajina by mala zostať v obrannej úlohe a aktívne zakročiť proti ruskej agresii. Žiada, aby sa nezmiernil tlak na Rusko s cieľom ukončiť konflikt. Táto naliehavosť sa odráža aj v súčasných vojenských protiútokoch Ukrajiny, ktoré v posledných dňoch zaznamenali určité úspechy v regióne Sumy a v okolí Pokrovska, ako uvádza Tagesspiegel.

Úloha vojenskej prítomnosti

Vojenské záväzky a prítomnosť zohrávajú ústrednú úlohu v diskusii o bezpečnostných zárukách. Uvažuje sa o rôznych formách záruk, od politických záruk až po prvky finančnej a vojenskej podpory. V ideálnom prípade by Kyjev rád vstúpil do NATO, aby mohol čerpať z rozsiahlych záväzkov pomoci podľa článku 5. Súčasné politické podmienky však ukazujú, že o tom už nie je možné diskutovať, aj keď sa diskutuje o bezpečnostných zárukách pripojených k článku 5, ako je [Tagesschau](https://www.tagesschau.de/ausland/europa/faqranteenscherheit.

Diskutuje sa aj o možnej prítomnosti zahraničných vojakov na zabezpečenie mieru. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vložil do hry „zaisťovacie jednotky“, zatiaľ čo USA a európske partnerské krajiny tiež zvažujú vojenskú prítomnosť na Ukrajine – avšak bez amerických vojakov. To predstavuje logistické aj politické výzvy. Efektívne nasadenie ochranných jednotiek by sa pohybovalo od niekoľkých tisíc do 150 000 vojakov. Nemecký Bundeswehr má však problém dosiahnuť plánovanú silu vojsk NATO, ktorá je v súčasnosti okolo 181 500 vojakov, pričom cieľom je 260 000.

Prekážky a riešenia

Politické prekážkynetreba podceňovať. Rusko vyžaduje jednotky NATO na Ukrajine a trvá na ich začlenení do bezpečnostných záruk. V Nemecku existuje aj domáca politika, ktorá hovorí proti nasadeniu vojsk. Ďalším návrhom, o ktorom sa v súčasnosti málo diskutuje, je zriadenie mierovej misie OSN. To by mohlo zahŕňať 30 000 až 40 000 vojakov, ale to by si vyžadovalo silný mandát OSN a presný prístup.

Pred Ukrajinou a jej partnermi je teda veľa výziev pri budovaní pevných bezpečnostných záruk, ktoré nielen zabezpečia mier, ale aj zabránia budúcej agresii. Času je málo a politické prostredie sa mení – vývoj v najbližších týždňoch bude rozhodujúci.