Boris Pistorius chce reformovať vojenskú službu – čo to znamená pre MV?

Boris Pistorius chce reformovať vojenskú službu – čo to znamená pre MV?

Uprostred napätej bezpečnostnej situácie aktuálne formuje politickú diskusiu v Nemecku téma povinnej vojenskej služby. Minister obrany Boris Pistorius (SPD) predstavil plány, ktoré počítajú so zásadne novou orientáciou vojenskej služby. Nový zákon o vojenskej službe, ktorý sa má dostať do parlamentu koncom augusta 2025, by mal obsahovať dobrovoľné prvky aj možnosti aktivácie povinnej vojenskej služby v prípade, že počet dobrovoľnej vojenskej služby nie je dostatočný [NDR].

Cieľom je výrazne zvýšiť počet personálu v Bundeswehri. Súčasná sila vojsk je okolo 180 000 vojakov, no na zabezpečenie obranyschopnosti Nemecka je naliehavo potrebných ďalších 60 000 vojakov. Podľa Tagesschau sa má Bundeswehr z dlhodobého hľadiska zvýšiť na približne 250 000 až 260 000 vojakov, aby bolo možné čeliť súčasným výzvam.

Reorganizácia vojenskej služby

Návrh zákona stanovuje, že muži vo veku od 18 do 25 rokov budú musieť v budúcnosti predkladať vyhlásenie o záväzku. Ženy majú možnosť dobrovoľníčiť. V prípade núdze mohla federálna vláda so súhlasom Bundestagu povolať brancov, aby reagovali na akútny nedostatok personálu. Ako dodáva Süddeutsche, okrem vyššej mzdy by mali byť vytvorené aj lepšie možnosti ubytovania pre regrútov, aby sa služba stala atraktívnejšou.

Súčasťou plánovaných zmien je aj znovuzavedenie zhromažďovacieho výcviku, ktorý bude povinný pre všetkých mladých mužov od roku 2027. Ústrednou súčasťou týchto reforiem je dotazník, ktorý sa bude od roku 2026 posielať všetkým 18-ročným. Kritické hlasy prichádzajú z rôznych politických táborov, ktoré považujú zavedenie povinnej vojenskej služby za zásah do slobody mladých ľudí alebo vyjadrujú obavy z praktík ochrany údajov.

Politické reakcie

Schválenie Pistoriusových plánov sa líši v závislosti od politickej orientácie. Hoci CDU v Meklenbursku-Predpomoransku tieto myšlienky podporuje, požaduje rýchlejšiu realizáciu. SPD v zásade súhlasí, ale zdôrazňuje, že realizácia si vyžaduje rozsiahle ľudské a materiálne zdroje. Na druhej strane ľavica rozhodne odmieta znovuzavedenie povinnej vojenskej služby a považuje to za prílišný zásah do slobody mladých ľudí. AfD naopak podporuje zrušenie prerušenia povinnej vojenskej služby a žiada intenzívnejšiu mobilizáciu, avšak bez podpory súvisiacich bezpečnostných opatrení.

Vojenský historik Sönke Neitzel presadzuje okamžité znovuzavedenie povinnej vojenskej služby, bavorský premiér Markus Söder (CSU) zasa zdôrazňuje potrebu systematickej bezpečnostnej štruktúry. Líder poslaneckého klubu SPD Matthias Miersch tiež vyjadril odpor tým, že povinnú vojenskú službu považoval len za problém neskoršieho volebného obdobia.

Celkovo je zrejmé, že diskusia o povinnej vojenskej službe nie je jednoduchou témou a prináša so sebou výhody aj množstvo výziev. Najbližšie týždne a mesiace rozhodnú o tom, ako sa budú politické vetry v Nemecku v súvislosti s touto citlivou oblasťou ďalej otáčať.