Merkelová obhajuje nízke výdavky na obranu: mier namiesto vojny!

Merkelová obhajuje nízke výdavky na obranu: mier namiesto vojny!

V utorok večer sa v Schwerine uskutočnila vzrušujúca pódiová diskusia RND, kde bola hosťom bývalá kancelárka Angela Merkelová (CDU). V čase, keď je diskusia o výdavkoch na obranu a usmerneniach NATO vysoko aktuálna, obhajovala pokles nemeckých vojenských výdavkov za posledné dve desaťročia. Merkelová vysvetlila, že vynaloženie 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu by sťažilo rekonštrukciu nových spolkových krajín. Toto vyhlásenie ilustruje, aká zložitá je diskusia o financovaní zbraní a aké historické súvislosti tu zohrávajú úlohu.

Zvlášť pozoruhodný bol Merkelovej odkaz na „mierovú dividendu“, ktorá jej v 90. rokoch uľahčila finančné riadenie. Dala jasne najavo, že negatívne vnímanie nízkych vojenských výdavkov ako veľkého zlyhania nie je opodstatnené. Deje sa tak na pozadí toho, že krajiny NATO sa teraz rozhodli zvýšiť svoje obranné výdavky na päť percent HDP do roku 2035 – čo je jasný indikátor meniacej sa bezpečnostno-politickej situácie v Európe, vyvolanej reakciami na ukrajinský konflikt a agresívnou zahraničnou politikou Ruska.

Požiadavky NATO a obrana Nemecka

Nové usmernenia NATO stanovujú, že členské štáty by teraz mali minúť 3,5 percenta na obranu a ďalších 1,5 percenta na infraštruktúru súvisiacu s obrannou činnosťou. Ide o výrazný nárast oproti predchádzajúcemu dvojpercentnému cieľu, ktorý sa stal záväzným až v roku 2014. Tieto usmernenia boli prijaté na summite NATO v Haagu, kde sa hlavy štátov zhodli na rastúcich hrozbách zo strany Ruska, najmä po invázii na Ukrajinu v roku 2022, keďže Informuje o tom ZDF.

Nemecko plánuje do roku 2029 zdvojnásobiť svoje výdavky na obranu na 153 miliárd eur, čo je plán, ktorý zodpovedá približne trom percentám HDP. Kancelár Friedrich Merz poukázal na to, že toto zvýšenie sa nedeje z poslušnosti voči požiadavkám zo strany USA, aké vyslovil Donald Trump. Ide skôr o nevyhnutnú reakciu na súčasné bezpečnostné výzvy. Merz tiež vyzval na sprísnenie sankcií voči Rusku a zdôraznil význam užšej spolupráce medzi tajnými službami.

Pozície a politická diskusia

Merkelová sa dištancovala od rétoriky súčasného ministra obrany Borisa Pistoriusa (SPD), ktorý požaduje, aby sa Nemecko stalo „pripraveným na vojnu“. Namiesto toho Merkelová obhajuje „mierotvorný“ prístup, ktorý považuje za základný kameň silnej obrany. "Vojna na Ukrajine nemôže skončiť bez dialógu," zdôraznila a zdôraznila potrebu viesť rozhovory s Ruskom. Tento názor možno považovať za kontraproduktívny vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu a veľké príjmy, ktorým NATO čelí zo zvyšovania svojich členských výdavkov.

Napriek tomu zostáva všeobecná nálada medzi krajinami NATO zmiešaná. Krajiny ako Poľsko a Estónsko už teraz míňajú výrazne nad dvojpercentným cieľom, a teda vykazujú vysokú mieru angažovanosti. Český premiér Fiala dokonca inicioval diskusie o zvýšení na 3 percentá. Tento vývoj ilustruje, ako sú partneri NATO znepokojení vzhľadom na súčasné geopolitické výzvy. Pohľad na perspektívu Spolkovej republiky tiež ukazuje, že nemecká vláda odhaduje nemecké výdavky na obranu v roku 2024 na 2,12 percenta HDP, čo sa pripisuje využívaniu špeciálnych prostriedkov – ide o krok správnym smerom, ktorý však zatiaľ nepostačuje na úplné splnenie nových požiadaviek NATO.

Celkovo je diskusia o výdavkoch na obranu hlboká a ukazuje rozdiely v politických postojoch medzi stabilitou prostredníctvom zbrojenia a potrebou dialógu. Jasná prosba Angely Merkelovej o diplomatickú obnovu aj v čase, keď je bezpečnosť v Európe skúšaná viac ako kedykoľvek predtým. Diskusia sa teda ani zďaleka neskončila a ešte sa uvidí, ako zostávajúce opatrenia ovplyvnia európsku bezpečnostnú architektúru.