Merkelová obhajuje nízke výdavky na obranu: mier namiesto vojny!

Merkelová obhajuje nízke výdavky na obranu: mier namiesto vojny!

Schwerin, Deutschland - V utorok večer sa v Schwerine uskutočnil vzrušujúci javiskový rozhovor od RND, v ktorom bola hosťom bývalá kancelárka Angela Merkelová (CDU). V čase, keď je diskusia o výdavkoch na obranu a usmernenia NATO veľmi aktuálna, v posledných dvoch desaťročiach obhajovala pokles nemeckých vojenských výdavkov. Merkelová vysvetlila, že miera výdavkov 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu by sťažovala obnovenie nových federálnych štátov. Toto vyhlásenie ilustruje, aká komplexná je debata o financovaní zbrojov a ktoré historické kontexty tu zohrávajú úlohu.

Obzvlášť pozoruhodné bol Merkelov odkaz na „mierovú dividendu“, ktorá im uľahčila v 90. rokoch 20. storočia. Objasnila, že negatívne vnímanie nízkych vojenských výdavkov nebolo opodstatnené ako veľké zlyhanie. To sa deje na základe pozadia, že štáty NATO sa teraz rozhodli zvýšiť svoje výdavky na obranu na päť percent HDP do roku 2035-jasný ukazovateľ situácie meniacej sa bezpečnostnej politiky v Európe, vyprovokovaný reakciami na konflikt Ukrajiny a agresívnu zahraničnú politiku Ruska.

Požiadavky NATO a nemecká obrana

Nové požiadavky NATO ustanovujú, že členské štáty by teraz mali minúť 3,5 percenta na obranu a ďalších 1,5 percenta za infraštruktúru relevantnú na obranu. Znamená to výrazný nárast v predchádzajúcich dvoch percentách cieľa, ktorý bol iba záväzný v roku 2014. O týchto usmerneniach sa rozhodlo na samite NATO v Haagu, kde sa hlavy štátov dohodli na rastúcich hrozbách Ruska, najmä po Ukrajine marca 2022, ako napríklad ZDF správy .

Nemecko plánuje zdvojnásobiť svoje výdavky na obranu do 203 miliárd do roku 2029 - projekt, ktorý zodpovedá približne troch percentám HDP. Kancelár Friedrich Merz zdôraznil, že k tomuto zvýšeniu nedochádza k poslušnosti nárokov zo Spojených štátov, ako ho vzniesol Donald Trump. Skôr je to nevyhnutná reakcia na súčasné bezpečnostné výzvy. Merz tiež požadoval ostrejšie sankcie proti Rusku a zdôraznil, aká dôležitá je bližšia spolupráca medzi tajnými službami.

Pozície a politická diskusia

Merkelová sa dištancovala od rétoriky súčasného ministra obrany Borisa Pistoriusa (SPD), ktorý požaduje, aby sa Nemecko muselo stať „vojnou“. Namiesto toho Merkelová obhajuje prístup „mieru“, ktorý považuje za základný kameň silnej obrany. „Vojna na Ukrajine nemôže skončiť bez dialógu,“ zdôraznila a zdôraznila potrebu rozhovorov s Ruskom. Tento názor možno považovať za kontraproduktívne vzhľadom na zintenzívnu situáciu a rozsiahly príjem, ktorý NATO hrozí zvýšením svojich členských výdavkov.

Avšak všeobecná nálada zostáva zmiešaná medzi krajinami NATO. Krajiny ako Poľsko a Estónsko sú už ďaleko za týmto dvoma percentami cieľa, a preto vykazujú vysokú úroveň záväzku. Český premiér Fiala dokonca stimuloval diskusie o náraste na 3 percentá. Tento vývoj ilustruje, ako neuspokojení partneri NATO zvažujú súčasné geopolitické výzvy. Pohľad na perspektívu Federálnej republiky tiež ukazuje, že nemecké výdavky na obranu v roku 2024 zo strany federálnej vlády sa odhadujú na 2,12 percenta BIP, ktorý sa pripisuje použitiu špeciálnych fondov - jedným krokom správnym smerom, ale ešte nie dosť na to, aby splnil nové požiadavky NATO.

Celkovo je diskusia o výdavkoch na obranu hlboká a ukazuje rozdiely v politickom postoji medzi stabilitou prostredníctvom brnenia a potrebou dialógu. Angela Merkelová jednoznačne obhajuje diplomatické obnovenie, a to aj v čase, keď je kolaterál v Európe v teste viac ako kedykoľvek predtým. Debata teda nie je zďaleka u konca a zostáva vidieť, ako vynikajúce opatrenia ovplyvnia bezpečnostnú architektúru Európy.