Spor o vlajku v durínskom krajinskom parlamente: symboly suverenity?
V okrese Saale-Orla plánujú umiestniť vlajky na verejné budovy. Jedným z cieľov diskusie je zvýšiť viditeľnosť štátu.

Spor o vlajku v durínskom krajinskom parlamente: symboly suverenity?
V Durínsku prebieha politická diskusia o vztyčovaní vlajok. V okrese Saale-Orla, od r MDR správ, plánuje správca mestskej časti, aby pred školami vztýčili vlajky. Nemalo by sa to však diať každý deň, ale ideálne raz, aby sa zabezpečilo trvalé označenie. Herrgott zdôrazňuje, že vlajky podporujú zviditeľnenie štátnych inštitúcií. V prípade búrky alebo búrky sa chcete spontánne rozhodnúť, či vlajky ostanú vyvesené alebo sa dajú stiahnuť.
Spor o vlajku pobúril ľudí v durínskom krajinskom sneme. Vládne frakcie CDU, BSW, SPD a AfD chcú podať žiadosť 18. júna. Líder poslaneckého klubu CDU Andreas Bühl vníma vyvesenie vlajky ako viac než len symbolický akt. Žiada, aby všetky orgány v Slobodnom štáte boli trvalo vybavené durínskou, nemeckou a európskou vlajkou. AfD, ktorá ostro kritizuje plán európskej vlajky a vyjadruje obavy o suverenitu, vyvoláva nepokoje.
Spor o symbolickú politiku
Ľavica vníma celú diskusiu ako symbolickú politiku a nevidí potrebu upravovať nariadenie o durínskej vlajke. „Vlajky na stožiaroch nevyriešia žiadne skutočné problémy,“ hovorí Ronald Hande, hovorca ľavicovej strany pre vnútornú politiku. Tým je jasné, že diskusia o vlajkách nie je len o národnej identite, ale aj o sociálnych otázkach.
Pred 75 rokmi sa skončila druhá svetová vojna a začala sa demokratická obnova v Európe. Pripomína nám to aj holandská komunita Dinkelland, ktorá vyzýva ľudí, aby vztýčili vlajky a zamysleli sa nad významom slobody. Nordhorn nahlásené. Na oslavu tohto dňa nechal starosta Thomas Berling na radnici vztýčiť európsku vlajku, aby ľuďom pripomenul hodnotu slobody, otvorených hraníc a ľudských práv. Tieto témy sú obzvlášť dôležité z dôvodu pandémie koróny, keďže mnohé osobné slobody boli obmedzené.
Pohľad späť do histórie
Konflikty o štátne symboly vyvolávajú aj historické spomienky. V januári 1933 sa Adolf Hitler stal kancelárom, čo sa stalo obchádzaním demokratických štruktúr Weimarskej republiky. Segu opisuje. Požiar ríšskeho snemu a následné nariadenie o zrušení základných práv viedli k prenasledovaniu mnohých ľudí a vytvorili podmienky pre nedemokratický režim.
Tieto historické súvislosti ilustrujú dôležitosť zachovania našich demokratických hodnôt a symbolov. Súčasnú diskusiu v Durínsku o vztyčovaní vlajok možno preto vnímať ako ďalší krok smerom k upevneniu stabilnej a viditeľnej demokracie.