Spolkový úrad na ochranu ústavy: Politici AfD pod paľbou pre pravicovo extrémistické výroky

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Budyšín v centre pozornosti: Úrad na ochranu ústavy klasifikuje AfD ako pravicovo extrémistickú. Čo to znamená pre politikov regiónu?

Bautzen im Fokus: Verfassungsschutz stuft AfD als rechtsextremistisch ein. Was bedeutet das für die Politiker der Region?
Budyšín v centre pozornosti: Úrad na ochranu ústavy klasifikuje AfD ako pravicovo extrémistickú. Čo to znamená pre politikov regiónu?

Spolkový úrad na ochranu ústavy: Politici AfD pod paľbou pre pravicovo extrémistické výroky

V máji 2025 Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) dostal na titulky celú Alternatívu pre Nemecko (AfD), keď ju označil za „určite pravicovo extrémistickú“. Napriek následnému súdnemu sporu teraz BfV dala odkladný sľub a až do rozhodnutia súdu nebude AfD takto verejne označovať. Medzitým však hodnotenie obsahu BfV zostáva nezmenené. Podľa [Sächsische](https://www.saechsische.de/lokales/bautzen-lk/oberlausitzer-afd-politiker-chrupalla-hilse-wippel-urban-im-gutachten-verfassungsschutzes-IWJLYGUA6VHTHVALI_GUA6VHTHPPERS4D6Y odôvodňuje, že toto hodnotenie má pozoruhodných 1 100 strán a objasňuje vnútornú štruktúru a vývoj AfD.

Do centra pozornosti BfV sa dostalo viacero významných politikov AfD. Tino Chrupalla, poslanec Spolkového snemu a okresný poslanec, je za svoje xenofóbne výroky vnímaný kriticky. Nedávno naspieval kontroverznú pieseň „Všetkých ich deportujeme!“ na volebnej párty. prebehla a nedištancovala sa od xenofóbneho správania. Kritizovaný je aj poslanec Spolkového snemu Karsten Hilse. Jeho komentáre o údajnom „miešaní“ rás vzbudili veľkú pozornosť. Jörg Urban, predseda spolkovej krajiny AfD v Sasku, bol odsúdený za svoje diskriminačné vyhlásenia o migrantoch a tézu o „veľkej výmene“, zatiaľ čo Sebastian Wippel, člen krajinského parlamentu a okresný radca, bol zodpovedný za legitimizáciu pojmu „revolkung“. Wippel tiež spojil prílev ľudí hľadajúcich ochranu od roku 2015 s nárastom násilných trestných činov.

Právne kroky a ich dôsledky

Záväzok BfV zostať na mieste však neznamená, že úrad zmenil svoj kritický postoj. BfV bude AfD uvádzať len ako podozrivý prípad až do rozhodnutia súdu, čo použitie spravodajských prostriedkov úplne nevylučuje, ale zvyšuje prekážku na to. Toto rozhodnutie nie je náhoda; AfD sa už ohradila proti predchádzajúcemu zaradeniu podľa daňového zákona, ktoré napokon v dvoch prípadoch neuspelo. Podľa Tagesschau nie je jasné, kedy príslušný súd v Kolíne nad Rýnom rozhodne o aktuálnych žalobách.

Spolkový úrad na ochranu ústavy potvrdil, že AfD vychádzala z trojročného auditu a komplexnej správy, ktorá dokumentovala nerešpektovanie ľudskej dôstojnosti v strane. Napriek záväzku stáť na mieste, pochybnosti o vnútornom vymedzovaní sa strany voči humánnym pozíciám stále pretrvávajú. Samotná AfD vníma vývoj práva ako ospravedlnenie svojich obvinení, ale obvinenia zostávajú.

Pravicový extrémizmus ako znepokojujúci fenomén

Aktuálna diskusia o AfD prichádza v kontexte alarmujúceho nárastu pravicovo-extrémistických aktivít v Nemecku. V roku 2024 bolo napočítaných viac ako 50 000 pravicovo extrémistických ľudí, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom znamená nárast o 9 650 ľudí. Tieto čísla, ktoré pripravil Verfassungsschutz, tiež ukazujú, že počet zaregistrovaných trestných činov pravicového extrémizmu vzrástol na 37 083 % oproti do roku 2023.

Sociálna situácia ukazuje, že pravicovo-extrémistické demonštrácie a vyhlásenia sa čoraz viac zameriavajú na témy ako azyl, migrácia a queer ľudia. Nezanedbateľný je aj počet pravicovo-extrémistických násilných činov, v roku 2024 bolo zaznamenaných 1 281 incidentov, čo predstavuje nárast o 11,6 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Tento vývoj ilustruje, ako rýchlo sa šíria extrémistické myšlienky a aké výzvy pre spoločnosť vznikajú.