Pirna čelí finančnej kríze: 30 miliónov eur mínus v rozpočte na rok 2024!

Pirna čelí finančnej kríze: 30 miliónov eur mínus v rozpočte na rok 2024!

V Saskom Švajčiarsku-Východnom Rudohorí je finančná situácia čoraz znepokojivejšia. Okres očakáva v rozpočte na rok 2024 deficit ohromných 30 miliónov eur. Okresný správca Michael Geisler (CDU) upozorňuje, že podfinancovanie na miestnej úrovni už nemožno vnímať ako krátkodobý problém. Občania právom očakávajú efektívnu administratívu a solídnu infraštruktúru, no výdavky masívne prevyšujú príjmy, zatiaľ čo rezervy sa čoraz viac vyčerpávajú. Deficit bude naďalej rásť, pokiaľ sa neprijmú naliehavé protiopatrenia, ako uvádza Borkener Zeitung.

Za súčasných okolností sú okres a obce konfrontované s množstvom úloh, ale od spolkovej vlády aj od Slobodného štátu Sasko dostávajú len nedostatočnú náhradu. Geislerová dáva najavo, že presúvanie ďalších úloh je už neprijateľné a požaduje intenzívnejšie a štrukturálnejšie financovanie sociálnej záťaže štátom. Správca okresu v záujme zabezpečenia finančnej stability žiada návrat k solídnej finančnej politike namiesto súčasnej neistej situácie.

Plánovanie rozpočtu na rok 2025

Okresný úrad Pirna vysvetlil. Schodok teda predstavuje približne 10 miliónov eur.

Okres financuje svoje príjmy prostredníctvom rôznych prídelov, úhrad nákladov a poplatkov za výkon. Zarážajúce je, že približne 54 percent príjmov okresu pochádza z prídelov zo Slobodného štátu Sasko. V záujme zabezpečenia úloh samosprávy a rovnomerného zásobovania obyvateľov sa v rozpočte počíta so sadzbou odvodu okresu vo výške 37,41 percenta, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 2,51 percenta.

Finančná situácia obcí

Výzvy sa však neobmedzujú len na okres. Saské Združenie miest a obcí (SSG) nedávno zverejnilo polročnú súvahu, ktorá v rozpočtoch obcí na rok 2025 vykazuje alarmujúci celkový deficit 871 miliónov eur – nový negatívny rekord, ktorý prekračuje doterajší 682 miliónov eur. Hlavnými príčinami tejto biedy sú rastúce personálne a sociálne výdavky, ako aj klesajúce príjmy. V treťom štvrťroku sa očakáva ďalší nárast výdavkov v dôsledku zvýšenia ciel. Približne polovicu samotného deficitu možno pripísať veľkým mestám Drážďany, Lipsko a Chemnitz, ktoré spolu zaznamenali stratu viac ako 421 miliónov eur, zatiaľ čo vidiecke okresy utrpeli stratu 193 miliónov eur, ako uvádza MDR

Obce vzhľadom na tieto pochmúrne prognózy naliehavo žiadajú o podporu zo strany štátu a federálnych vlád, aby sa odstránili finančné medzery a aby sa ďalej neohrozovala dôvera obyvateľov vo výkon správy. Problémy sú teda veľké a riešenie je čoraz naliehavejšie.