Durínsko a Sasko oslavujú 35 rokov demokracie: Pohľad späť!

Durínsko a Sasko oslavujú 35 rokov demokracie: Pohľad späť!

25. októbra 2025 si Durínsko pripomenulo historický zlom: prvé zasadnutie slobodne zvoleného krajinského parlamentu po znovuzjednotení. Thadäus König, predseda krajinského parlamentu CDU v Durínsku, na ceremónii v Erfurte jasne povedal, že nestačí len potvrdiť demokraciu. Podstatné je skôr aktívne pracovať na ich obrane. Jeho slová sa rozozvučali miestnosťou a podčiarkli dôležitosť tohto podujatia, ktoré sa začalo 25. októbra 1990 v Nemeckom národnom divadle vo Weimare. V tento deň si v Sasku pripomenuli aj prvé zasadnutie saského parlamentu. Predseda krajinského parlamentu Dierks hovoril v Drážďanoch o míľnikoch, ktoré stanovilo prvé plenárne zasadnutie pre demokraciu v Sasku, ktoré sa konalo 27. októbra 1990 v kostole Zjavenia Pána.

Ale pohľad späť ide ďalej ako len k opätovnému zjednoteniu. Korene demokratického rozvoja v Durínsku a Sasku možno hľadať v revolúcii v rokoch 1848/49. V tom čase bola vytvorená ústava Paulskirche, ktorá mala hlboký vplyv na štátoprávny vývoj regiónu. V mnohých durínskych štátoch boli vytvorené parlamentno-ústavné podmienky, ktoré umožnili pokročiť v politických reformách, ktoré sa objavili počas revolúcie. Tieto zmeny boli pre občanov kľúčové a prispeli k vytvoreniu politického rámca, ktorý občanov zapája do demokratických procesov. Najmä nový volebný zákon, ktorý počítal so všeobecnými, priamymi, rovnými a tajnými voľbami, bol skutočným krokom vpred, aj keď mnohé reformy boli počas Obnovy zvrátené.

Zmysel demokracie

Königova výzva na obranu demokracie nám pripomína, že požiadavky demokratickej spoločnosti idú ďaleko za hranice len hlasovania. Historici zdôrazňujú, že spoločenský vývoj úzko súvisí s politickým pokrokom. Dlhé 19. storočie zažilo optimizmus charakterizovaný nádejou na jednotu, spravodlivosť a slobodu. Potreba zákonných pravidiel a parlamentnej účasti bola obzvlášť veľká medzi strednými vrstvami, ktoré sa organizovali na základe skúseností s ťažkosťami a nespravodlivosťou.

Revolúcia v roku 1848 viedla mnohých Nemcov k tomu, aby požadovali slobody, ústavu a parlament. Toto úsilie bolo poháňané nacionalistickými a konštitucionalistickými prúdmi. Frankfurtské národné zhromaždenie schválilo cisársku ústavu v roku 1849, aj keď revolúcia bola brutálne porazená. Napriek tomu boli v mnohých nemeckých štátoch, napríklad v Durínskom regióne, zavedené ústavy, ktoré otvorili cestu neskoršiemu demokratickému vývoju.

Pohľad späť s nadhľadom

V dnešnom svete, keď ozveny minulosti stále zanechávajú stopy v spoločnosti, je dôležité pripomenúť si, aká je demokracia ťažko vybojovaná. Thadäus König a jeho saský kolega Dierks pripomínajú, že úspechy minulosti nemožno považovať za samozrejmosť. Musíme presadzovať demokratické hodnoty v našom každodennom živote a aktívne pracovať na ich ochrane. Len tak môžeme zabezpečiť, aby boje predkov neboli márne.

To nám ako spoločnosti necháva veľa práce. Teraz je na nás, aby sme princípy sformulované v revolučných bojoch a prvých slobodných voľbách odovzdali a žili ďalej. História nás učí, že demokracia nie je jednorazová udalosť, ale nepretržitý proces, ktorý si vyžaduje neustálu bdelosť a odhodlanie.