Suche
Mein Konto
Člen klanu na súde: Brutálny útok na policajta šokuje Berlín!
21-ročného člena klanu súdia za útok na policajtku v Berlíne. K incidentu došlo po nehode.
Člen klanu na súde: Brutálny útok na policajta šokuje Berlín!
Na okresnom súde Tiergarten v Berlíne je dnes súdený 21-ročný člen klanu Remmo. Je v centre incidentu, ktorý sa stal na Silvestra 2023/2024, keď došlo k násilnému útoku na policajta. Pri akcii 15-ročného príbuzného obžalovaného zrazilo počas zásahu policajné auto, ktoré jazdilo so sirénou a blikajúcimi svetlami. Ako uvádza rbb24, tínedžer „náhle vošiel na cestu“ a potom musel byť prevezený do nemocnice.
Po nehode mal obžalovaný otvoriť dvere policajného auta a policajta niekoľkokrát udrel päsťou do tváre. Obvinenia zahŕňajú útok na policajtov, ublíženie na zdraví a odpor. Len zásahom viacerých policajtov sa dalo zabrániť niečomu horšiemu a obžalovaný z miesta činu najskôr ušiel, no neskôr ho identifikovali. Na ochrannej veste policajtky sa našli stopy DNA muža. O obvineniach však doteraz mlčal. Prvý pokus o pokus vo februári 2025 zlyhal pre jeho chorobu, ako dodal Tagesspiegel.
V centre pozornosti klanový zločin
Incident je súčasťou rozsiahlejšej diskusie o klanovej kriminalite v Nemecku, ktorá je často klasifikovaná ako „rodinná kriminalita“ a je spojená s etnicky izolovanými subkultúrami. Pre túto formu kriminality je charakteristická úzka sieť spriaznených ľudí, ktorí pôsobia v rôznych krajinách a sú pod tlakom spájať sa s kriminálnymi aktivitami, vysvetľuje Mahmoud Jaraba, ktorý od roku 2015 pracuje s arabskými, tureckými a kurdskými širšími rodinami. Hoci mnohí členovia týchto klanov nechcú kriminalitu, často sa ocitnú v nešťastnej situácii, keďže [DW](https://www.dw.com/de/clan-Krimit%C3%A4t-wie-gef%C3%A4hrlich-ist-sie- aktuell/a-69473499) vysvetľuje.
Polícia si výzvy uvedomuje. Vykonávajú sa pravidelné osobné a obchodné kontroly, ako aj razie v shisha baroch a holičstvách. Tento prístup sa nazýva „politika 1000 pichnutí ihlou“. Štatisticky vzaté, podiel trestných činov, ktoré údajne spáchali klany v Berlíne, Severnom Porýní-Vestfálsku a Dolnom Sasku, sa pohybuje medzi 0,17 a 0,76 percenta všetkých trestných činov. Opatrenia sú čiastočne založené na „subjektívnom pocite bezpečia obyvateľstva“. Kritici ako kriminalistka Daniela Hunold však vyjadrujú obavy, že stratégie politikov a polície by mohli byť právne problematické a neúčinné, čo boj proti klanovej kriminalite nijako neuľahčuje.
Dnešný proces je netrpezlivo očakávaný, a to ako pre výbušnosť obvinenia, tak aj v kontexte prebiehajúcej debaty o klanovej kriminalite v Nemecku. Prípad je ďalším príkladom toho, ako zločinecké štruktúry ovplyvňujú spoločnosť a ako sa justícia vyrovnáva s takýmito výzvami.