Odvolanie veľvyslanca: Napätie medzi Nemeckom a Gruzínskom stúpa!
Nemecko odvoláva veľvyslanca Petra Fischera pre rastúce napätie s Gruzínskom. Politické krízy ohrozujú proces pristúpenia k EÚ.

Odvolanie veľvyslanca: Napätie medzi Nemeckom a Gruzínskom stúpa!
Napätie medzi Nemeckom a Gruzínskom narastá, o čom svedčí aj dnešné rozhodnutie spolkovej vlády odvolať na konzultácie svojho veľvyslanca Petra Fischera v Berlíne. Odvolaný veľvyslanec je v centre rastúcich konfliktov medzi gruzínskym vedením a západnými štátmi, ktoré sú čoraz viac charakterizované agresívnou rétorikou gruzínskej vlády voči EÚ a Nemecku. Ministerstvo zahraničných vecí v oficiálnom vyhlásení uviedlo, že neusporiadaná situácia je reakciou na Fischerovu verejnú kritiku autoritárskej politiky Gruzínska, ktorá sa od volebného víťazstva proruskej strany „Gruzínsky sen“ na jeseň 2024 ešte zintenzívnila. [Tagesschau] uvádza, že vzťah medzi oboma krajinami je pod silným tlakom.
Stretnutia vyvrcholili po tom, čo si Fischera nedávno predvolala gruzínska vláda a varovala ho, aby sa nemiešal do vnútorných záležitostí. Veľvyslanec hovorí o „novom minime“ vo vzťahoch, čo je hodnotenie zdieľané nemeckou vládou po tom, čo gruzínske vedenie obvinilo Fischera z presadzovania „radikálnej agendy“. Toto absurdné tvrdenie odmietlo nemecké ministerstvo zahraničných vecí ako nepodložené. Fischerov návrat sa považuje za predbežný krok pre hĺbkové konzultácie o budúcej stratégii Nemecka vo vzťahu ku Gruzínsku, najmä preto, že minister zahraničných vecí Johann Wadephul považuje vážny vývoj za neprijateľný.
Pozadie napätia
Obchádzka do nedávnej histórie ukazuje, že politické krízy v Gruzínsku nevznikli zo dňa na deň. Želané zblíženie s EÚ bolo náhle pozastavené po parlamentných voľbách v októbri 2023, ktoré vyústili do celonárodných protestov v Tbilisi a ďalších mestách. Zatknutí boli predstavitelia opozície a mnohí novinári, ktorí protestovali proti vláde. Kritické hlasy obviňujú gruzínsku vládu z toho, že sa čoraz viac zbližuje s Ruskom a odbúrava demokratické práva svojich občanov. Tento vývoj je o to znepokojivejší, že gruzínska ústava zakotvuje vstup do EÚ ako základný cieľ. [Süddeutsche] poskytuje ďalšie pozadie tohto dynamického vývoja.
Väčšina gruzínskeho obyvateľstva je však voči týmto politickým zmenám skeptická. Podľa prieskumu z apríla 2023 podporuje vstup do EÚ približne 90 percent občanov. Tento rozpor medzi ľudom a vládou je jasne viditeľný najmä po tom, čo Gruzínsko spolu s Moldavskom predložilo žiadosť o vstup do EÚ na jar 2022. Napriek dohode o stabilizácii a pridružení, ktorá je v platnosti od roku 2016 a ktorej cieľom bolo podporiť reformnú politiku Gruzínska, vláda zvolila proruský kurz, ktorý ohrozuje dlhodobé snahy o integráciu do EÚ. Kontroverzný zákon zameraný na kontrolu mimovládnych organizácií vyvolal masívne protesty a mohol by vážne oddialiť prístupový proces, varujú experti.
Výhľad do budúcnosti
Súčasná situácia by mohla mať ďalekosiahle dôsledky aj pre vzťahy Gruzínska s EÚ a jeho ambície členstva. Nemecký minister zahraničných vecí vyzval na formálne pozastavenie prístupového procesu Gruzínska k EÚ, čo pravdepodobne ešte viac zvýši neistotu. Odborníci zdôrazňujú, že kodanské kritériá, medzi ktoré patrí stabilita inštitúcií, demokracia a právny štát, sa za súčasných podmienok len ťažko dajú splniť. Na zabezpečenie pozitívneho výsledku je potrebné urýchlene pristúpiť k reformám s cieľom zachrániť partnerstvo s EÚ a znovu získať dôveru občanov vo vlastnú vládu. [Východná Európa] poskytuje podrobný prehľad výziev, ktorým Gruzínsko čelí.
Vzhľadom na tento vývoj sa ešte len uvidí, ako sa bude situácia v Gruzínsku vyvíjať a aké opatrenia prijmú EÚ a Nemecko, aby reagovali na agresívne eskalácie vlády. Dobrá ruka pri riešení týchto citlivých tém je teraz potrebná viac ako kedykoľvek predtým.