Šoková štúdia: 60 % Zeme hrozí prevrátenie kvôli ľudskosti!
Nedávna štúdia Postupimského inštitútu ukazuje, že 60 % rozlohy Zeme leží mimo bezpečných ekologických limitov, čo predstavuje vážnu hrozbu pre ekosystémy a potravinovú bezpečnosť.

Šoková štúdia: 60 % Zeme hrozí prevrátenie kvôli ľudskosti!
Zem čelí vážnej výzve: nedávna štúdia ukazuje, že impozantných 60 % globálnej rozlohy pôdy už leží mimo bezpečných ekologických hraníc nevyhnutných pre stabilné a zdravé ekosystémy. Podľa vedcov, ktorí sa na tomto výskume podieľali, nejde len o oblasť, ale aj o základné procesy, ktoré chránia a umožňujú naše životy a životné prostredie. Zvlášť alarmujúce je, že táto strata integrity biosféry je spôsobená predovšetkým ľudskými aktivitami, ako je odlesňovanie, intenzívne poľnohospodárstvo a priemyselná expanzia, podľa Times of India.
Štúdia, ktorú vykonal Postupimský inštitút pre výskum klimatických vplyvov a Univerzita BOKU vo Viedni, skúmala historické údaje od roku 1600 s cieľom posúdiť vplyv ľudskej činnosti na biosféru. V roku 1900 už bolo 37 % zemského povrchu v kritickej oblasti; dnes sa toto percento zvýšilo na 60 %. Najmä v Európe, Ázii a Severnej Amerike existujú znepokojujúce známky narušenia od 17. storočia. Podľa odborníkov je naliehavo potrebné zásadne prehodnotiť spôsob využívania zdrojov.
Dôsledky pre našu budúcnosť
Dôsledky tejto ekologickej krízy sú ďalekosiahle. Strata integrity biosféry ohrozuje potravinovú bezpečnosť, zásoby vody a ovplyvňuje našu klímu. Vedci varujú, že narušenie kolobehov uhlíka, vody a dusíka môže mať fatálne následky. Tieto zistenia sú v súlade s rámcom planetárnych hraníc, ktorý analyzuje stav systémov Zeme vo vzťahu k ľudskej činnosti, ako je opísané na platforme Planetary Boundaries.
Ak prekročíme ekologické limity, riskujeme nielen kolaps ekosystému, ale aj vážne potravinové krízy, nedostatok vody a extrémne klimatické podmienky. Vedci preto dôrazne odporúčajú znížiť intenzívne využívanie pôdy na poľnohospodárstvo a výrobu energie a zvýšiť ochranu prirodzených lesov a trávnatých plôch. Inovatívne prístupy, ako je regeneratívne poľnohospodárstvo a uvedomelejšie používanie hnojív, by mohli pomôcť pri regenerácii kvality pôdy a zachovaní biologickej diverzity.
Alarmujúca miera vyhynutia
Ďalším kritickým aspektom, o ktorom sa v tejto súvislosti diskutuje, je vyhynutie druhov. Odhaduje sa, že na celom svete existuje 8 až 100 miliónov druhov, z ktorých asi 2 milióny už boli opísané. Podľa Josefa Setteleho, biológa z Helmholtzovho centra pre výskum životného prostredia, už bola prekročená planetárna hranica maximálne 10 vyhynutí na milión druhov za rok. Od roku 1800 sa stratilo približne 2,5 percenta druhov obojživelníkov – táto miera je mnohonásobne vyššia ako miera prirodzeného vymierania, čo ešte viac podčiarkuje nestabilitu biosféry Helmholtz.
Ekosystémy musia mať k dispozícii minimálny podiel globálne dostupnej energie a materiálov, aby ich udržali v rovnováhe. Nadmerná ťažba ľuďmi ohrozuje funkčnú integritu biosféry. Od fotosyntézy cez skladovanie zlúčenín uhlíka až po poskytovanie potravy je biosféra jednoduchou, ale nevyhnutnou sieťou, ktorá sa spolieha na náš zdravý životný štýl.
Vzhľadom na túto hrozivú situáciu je jasné: Medzinárodná spolupráca a inovatívne prístupy sú nevyhnutné na začlenenie potrebnej ochrany biosféry do politických rámcov a dohôd o ochrane klímy. Ak tento kurz nezmeníme, bude ohrozená stabilita našej planéty.