Nemecká dilema: vedúca úloha medzi Izraelom a Palestínou?

Nemecká dilema: vedúca úloha medzi Izraelom a Palestínou?

Nemecká zahraničná politika čelí aktuálnym výzvam, keďže diskusia o uznaní Palestíny ako štátu naberá na obrátkach. Prispieva k tomu najmä vývoj v pásme Gazy, kde agresívne akcie Izraela pobúrili mnohé európske štáty. nahlas NDR Liberálny svetový poriadok založený na pravidlách je na hrane a Európa musí predefinovať svoju úlohu v tomto prostredí, ktoré charakterizuje mocenská politika. Od Nemecka sa zároveň čoraz viac žiada, aby prevzalo vedúcu úlohu.

V súčasnej politickej situácii je tlak zo strany USA na Európu, pokiaľ ide o zaujatie pevného postoja voči Rusku. Hlavnou otázkou však je, do akej miery je Nemecko schopné zvládnuť balansovanie medzi historickou zodpovednosťou voči Izraelu a súčasnými krízami. Vonkajšie hlasy z politiky vrátane spolkového ministra Johanna Wadephula (CDU) zdôrazňujú potrebu nájsť jednotný európsky postoj.

Reakcie a uznanie Palestíny

Francúzsko už urobilo prvý krok a oficiálne uznalo Palestínu ako štát. Prezident Emmanuel Macron považuje toto rozhodnutie za základ mierových rozhovorov medzi Izraelom a Palestínou. Na Valnom zhromaždení OSN povedal, že prebiehajúca vojna v pásme Gazy nie je v žiadnom prípade ospravedlniteľná. Iné krajiny ako Británia, Kanada a Austrália tiež podnikli podobné kroky, aby vyvinuli tlak na Izrael ZDF nahlásené.

Podľa medzinárodných štatistík už Palestínu uznalo viac ako 150 zo 193 členských štátov OSN. Pre Palestínsku samosprávu to predstavuje významný zisk na prestíži, zatiaľ čo vlády v USA a Izraeli, najmä premiér Benjamin Netanjahu, toto uznanie odmietajú ako „odmenu za teror“. Na druhej strane nemecká spolková vláda neplánuje v krátkom čase žiadne uznanie, pretože kancelár Friedrich Merz zastáva názor, že nie sú splnené požiadavky. Zdôraznil, že uznanie by malo byť posledným krokom v mierovom procese smerom k riešeniu v podobe dvoch štátov.

Názory a sankcie

Názory na uznanie Palestíny sú v nemeckej politike jednoznačne rozdelené. Kým SPD považuje uznanie Francúzska za logický krok, politik CDU Jürgen Hardt povedal, že neočakáva žiadne pozitívne dopady na mierovú situáciu. Wolfgang Ischinger, bývalý šéf Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, považuje uznanie za akt zúfalstva a kritizuje stratu dôveryhodnosti v európskej zahraničnej politike. V tejto súvislosti sa diskutuje aj o katalógu sankcií voči Izraelu DW nahlásené.

Európska komisia už predložila návrhy na vyvinutie tlaku na izraelskú vládu, pričom takýto balík sankcií si vyžaduje súhlas 15 z 27 štátov EÚ. V rámci federálnej vlády sú však na túto otázku rôzne názory. Prieskum Forsa ukazuje, že 54 % Nemcov podporuje uznanie Palestíny, zatiaľ čo 31 % je proti. Či a ako sa bude nemecká zahraničná politika ďalej vyvíjať v tomto zložitom, mnohovrstevnom konflikte, sa ešte len uvidí.