Nemecká dilema: Vedúca úloha medzi Izraelom a Palestínou?

Nemecká dilema: Vedúca úloha medzi Izraelom a Palestínou?

Nemecká zahraničná politika čelí súčasným výzvam, pretože diskusia o uznávaní Palestíny ako štátu získava dynamiku. Toto je obzvlášť podporované vývojom v pásme Gazy, kde agresívne akcie Izraela pobúrili mnoho európskych štátov. Hlasný Ndr Liberálny svetový poriadok založený na pravidlách je na pokraji a Európa musí nanovo definovať svoju úlohu v tomto prostredí charakterizovanom mocenskou politikou. Zároveň sa v Nemecku stále viac žiada, aby prevzalo vedúcu úlohu.

V súčasnom politickom prostredí je tlak zo Spojených štátov na Európu založený na rozhodujúcom postoji k Rusku. Zameriava sa však na rozsah, v akom je Nemecko schopné vyrovnať sa s vyvažovacím zákonom medzi historickou zodpovednosťou voči Izraelu a súčasnými krízami. Vonkajšie hlasy z politiky, vrátane federálneho ministra Johanna Wadephula (CDU), zdôrazňujú potrebu nájsť jednotnú európsku pozíciu.

Reakcie a rozpoznávanie Palestíny

Francúzsko už urobilo prvý krok a oficiálne uznalo Palestínu ako štát. Prezident Emmanuel Macron vidí toto rozhodnutie ako základ pre mierové rozhovory medzi Izraelom a Palestínou. Na Valnom zhromaždení OSN povedal, že prebiehajúca vojna v pásme Gazy nebola v žiadnom prípade opodstatnená. Ostatné krajiny ako Británia, Kanada a Austrália tiež podnikli podobné kroky na vyvíjanie tlaku na Izrael Zborov hlásené.

Podľa medzinárodných štatistík viac ako 150 z 193 členských štátov OSN teraz uznalo Palestínu. Pokiaľ ide o palestínsku samosprávu, je to významný zisk prestíže, zatiaľ čo vlády v Spojených štátoch a Izraeli, najmä predsedu vlády Benjamin Netanjahu, toto uznanie odmietajú ako „odmenu za teror“. Nemecká federálna vláda na druhej strane neplánuje žiadne uznanie v krátkom čase, pretože kancelár Friedrich Merz verí, že predpoklady za to neboli splnené. Zdôraznil, že uznanie by malo byť posledným krokom v mierovom procese pre riešenie dvoch štátov.

Názory

Názory na uznanie Palestíny sú jasne zdieľané v nemeckej politike. Zatiaľ čo SPD považuje francúzske uznanie za konzistentný krok, politik CDU Jürgen Hardt vyjadril, že neočakáva pozitívny vplyv na mierovú situáciu. Wolfgang Ischinger, bývalý vedúci konferencie o bezpečnosti Mníchov, uznáva uznanie za akt zúfalstva a kritizuje stratu dôveryhodnosti európskej zahraničnej politiky. V tejto súvislosti sa diskutuje aj o katalógu sankcií proti Izraelu Dw hlásené.

Komisia EÚ už predložila návrhy na vyvíjanie tlaku na izraelskú vládu, s takýmto sankčným balíkom, ktorý vyžaduje súhlas 15 zo 27 štátov EÚ. V tejto otázke však existujú rôzne názory v rámci federálnej vlády. Anketa FORSA ukazuje, že 54% Nemcov podporuje uznávanie Palestíny, zatiaľ čo 31% je proti nemu. Zostáva zistiť, či a ako sa nemecká zahraničná politika bude ďalej rozvíjať v tomto komplexnom, viacvrstvovom konflikte.