Sasko-Anhaltsko: Premiér vyzýva na hraničné kontroly a reformy!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Predseda vlády Saska-Anhaltska zdôrazňuje potrebu hraničných kontrol na ochranu štátnej hranice a azylových konaní.

Sachsen-Anhalts Ministerpräsident betont die Notwendigkeit von Grenzkontrollen zur Wahrung der Staatsgrenze und Asylverfahren.
Predseda vlády Saska-Anhaltska zdôrazňuje potrebu hraničných kontrol na ochranu štátnej hranice a azylových konaní.

Sasko-Anhaltsko: Premiér vyzýva na hraničné kontroly a reformy!

V posledných dňoch nabrali na obrátkach diskusie o hraničných kontrolách v Nemecku. Predseda vlády Saska-Anhaltska Reiner Haseloff (CDU) neúnavne zdôrazňoval naliehavú potrebu hraničných kontrol a odmietanie žiadateľov o azyl. Je presvedčený, že je nevyhnutné, aby si národ zabezpečil integritu svojich hraníc, a vyzýva na úpravu existujúcich zákonov, ak súdy prídu na preskúmanie deportácií. Z jeho pohľadu je toto nevyhnutné opatrenie vo väčšom politickom kontexte, pretože v Sasku, Durínsku a Brandenbursku v súčasnosti neexistuje absolútna väčšina demokratického centra, čo situáciu ešte viac komplikuje, ako uvádza fundscene.com.

Na druhej strane predseda vlády Porýnia-Falcka Alexander Schweitzer (SPD) varuje, že hraničné kontroly sa nesmú stať trvalým stavom. Predsedníčka Spolkovej rady Anke Rehlinger (SPD) tiež vyzvala Nemecko, aby sa vrátilo do schengenského priestoru bez hraničných kontrol, a kritizovala potrebu pohraničných úradníkov pri neexistujúcich prekážkach. Tieto rozpory v rámci politického prostredia jasne ukazujú, že otázka prisťahovalectva a azylu zostáva veľmi citlivá a kontroverzná.

Dublinský systém: Pravidlá a výzvy

Dublinský systém zohráva ústrednú úlohu v kontexte žiadostí o azyl. Nariadenie Dublin III upravuje, ktorý členský štát EÚ je zodpovedný za žiadosti o azyl. Platí pre všetky členské krajiny, ako aj Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Island a Nórsko. Cieľom dublinského systému je, aby sa osobné zázemie a úniková história žiadateľov identifikovali a posúdili len raz. Cieľom je zabrániť sekundárnej migrácii v rámci Európy, v rámci ktorej utečenci cestujú do inej krajiny s cieľom podať tam novú žiadosť o azyl. BAMF kontroluje, či je za žiadosť o azyl zodpovedný iný štát, ako uvádza WDR.

Ak sa zistí, že je zodpovedná iná krajina, vzniká požiadavka na prevzatie. Ak druhý štát súhlasí, presun sa uskutoční a považuje sa za deportáciu. Tieto podmienky právneho rámca však nie je vždy ľahké presadiť: v prvom polroku bolo do iných členských štátov podaných okolo 40 000 žiadostí o prevzatie, ale prijatých bolo len okolo 25 000 av skutočnosti išlo len o približne 3 500 deportácií.

Lehoty a postupy v azylovom procese

Dublinský postup je časovo obmedzený. Nemecké orgány majú na vykonanie prevodu šesť mesiacov, aj keď v osobitných prípadoch môže byť táto lehota predĺžená až na jeden a pol roka. Ak sa tak nestane včas, za azylové konanie bude zodpovedné Nemecko. To predstavuje ďalšiu výzvu, pretože právny základ a súvisiace lehoty sú zložité. Uchádzači môžu podať žalobu proti rozhodnutiam BAMF, čo môže proces ešte viac oddialiť. Je tiež dôležité, aby sa prevod neuskutočnil do domovskej krajiny žiadateľa, ale do iného členského štátu, ako je vysvetlené na [bamf.de] (https://www.bamf.de/DE/Themen/AsylFluechtlingsschutz/AblaufAsylverfahrens/Dublin procedure/dublin procedure-node.html).

Táto mätúca zmes politických požiadaviek a právnych výziev ukazuje, že diskusia o azylových konaniach a hraničných kontrolách v Nemecku sa ani zďaleka neskončila. Obzvlášť postihnuté krajiny, ako je Sasko-Anhaltsko, vidia svoju pozíciu v novom svetle a spoliehajú sa na jasný priestor na opatrenia, aby zabezpečili svoje vlastné hranice. V tejto zmiešanej situácii ostáva dúfať, že sa nájde objektívna diskusia a životaschopné riešenia, ktoré budú zodpovedať humanitárnym záväzkom aj realpolitike.